Prečo „Trump dôveruje bývalému agentovi KGB viac ako vlastným tajným službám" (Guardian) si môžeme iba tipnúť, nik totiž nevie, čo si obaja štátnici povedali medzi štyrmi očami.
Trumpova ústretovosť sa dá vysvetliť tým, že Putin má na neho kompromitujúce informácie, zverejnenie ktorých by ho mohlo poškodiť. Predstava, že „lídra slobodného sveta“ drží pod krkom autokrat, je desivá, no ešte horšie je zistenie, že Európa sa už nemôže spoliehať na svojho tradičného spojenca, lebo ten je zahľadený do seba.
Nevypočítateľný spojenec za Atlantikom a mocichtivý autokrat v Kremli znamenajú pre Európu jedno – nemôžeme sa spoliehať na nikoho, len sami na seba.
Od inaugurácie Donalda Trumpa, na ktorej niekoľkokrát zdôraznil svoj slogan America first, je očividné, že šéf Bieleho domu namiesto medzinárodnej spolupráce uprednostňuje vlastné záujmy. Summit v Helsinkách to len potvrdil. Európska únia i Veľká Británia, ktoré sa dlhodobo tešili mimoriadnej pozornosti Spojených štátov, sa postupne dostávajú na vedľajšiu koľaj.
Ak sa doteraz darilo napĺňať víziu prvého generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie lorda Ismaya „udržať Rusko mimo Európy, Ameriku v Európe a Nemecko pri zemi,“ tak tento koncept sa začína rozpadať.
Keďže Trump neverí na spojenectvá, hrozí, že Američania budú svoju vojenskú prítomnosť na starom kontinente redukovať, čo by najmä pre štáty susediace s Ruskom malo fatálny dosah. Pritom situácia v tesnej blízkosti EÚ nebola za posledných 20 rokov taká zlá, ako je v súčasnosti – na východe Ukrajiny udržuje Rusko „zamrznutý konflikt“ a ďalší sa ťahá dlhé roky v Podnestersku, kde majú Rusi svoju vojenskú základňu. V Kaliningradskej oblasti, z ktorej môžu kontrolovať prakticky celý kontinent, rozmiestňujú raketové systémy Iskander, nedávno tam obnovili bunker na uskladnenie jadrových zbraní a posilňujú tam svoje vojenské jednotky.
Od čias Petra Veľkého vzťah Ruska k Európe určuje geopolitika. Rusko sa cítilo zraniteľné predovšetkým smerom zo západu, preto malo eminentný záujem získať prístup k Baltickému moru, aby tieto hrozby eliminovalo. Tým, že po rozpade Sovietskeho zväzu prišlo o ochranný pás krajín, ktorý sa stal „zónou cudzieho vplyvu“, v Moskve opäť trpia utkvelou predstavou, že ich niekto zo Západu napadne. Pritom je to Moskva, ktorá vyvoláva v konflikty v bývalých sovietskych republikách. A tam, kde nemá priamy dosah, sa snaží situáciu destabilizovať rôznymi aktivitami, ako napríklad u nás založením pobočky organizácie Noční vlci.
Predstava, že by niektorý z pobaltských „trpaslíkov“ zaútočil na ruského Goliáša, je absurdná (pritom to boli Rusi, ktorí okupovali v minulosti tieto krajiny), a ešte absurdnejšie je zdôvodnenie, prečo Rusko zbrojí. Vraj kvôli tomu, že americké protiraketové strely (čiže obranné systémy) rozmiestnené v členských krajinách NATO predstavujú pre Rusko hrozbu.
Nevypočítateľný spojenec za Atlantikom a mocichtivý autokrat v Kremli znamenajú pre Európu jedno – nemôžeme sa spoliehať na nikoho, len sami na seba.