Naozaj sa v stredu vo Washingtone dosiahol taký prielom v narušených americko-európskych obchodných vzťahoch? Alebo bude mať pravdu skôr Bart Oosterveld, analytik globálneho obchodu z washingtonského thinktanku Atlantic Council, ktorého cituje britský Guardian: „Vyhnutie sa katastrofe nie je úspech?"
Šéf Európskej komisie sa s americkým prezidentom dohodol na tom, že dokiaľ budú medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pokračovať rozhovory o vzájomnom obchode, ani jedna zo strán nebude zavádzať nové clá. Zvýšené tarify, ktoré hrozbu obchodnej vojny medzi USA a EÚ vyvolali, zatiaľ zostávajú. Európa ústami šéfa komisie sľúbila nakupovať viac americkej sóje a skvapalneného zemného plynu.
Je dobré, že Európa a Spojené štáty chcú spolu opäť hovoriť o obchode. V prvom rade však nemali prestať.
Juncker sa teda vracia do Európy s prísľubom obnovenia americko-európskych obchodných rokovaní. Trump môže predstúpiť pred farmárov amerického stredozápadu s prísľubom, že sóju, ktorú od nich prestala nakupovať Čína, od nich začne nakupovať Európa. Má to byť elegantnejšie riešenie situácie, do ktorej ich dostal sám Trump, ako ohlásený vládny program kompenzácií za straty spôsobené čínskou odvetou na americké clá.
Háčik je, pravdaže, v tom, že Juncker je vo vzťahu k poľnohospodárskym a spotrebiteľským politikám členských štátov EÚ prinajlepšom v pozícii mediátora. Ak vyššie importy americkej sóje narazia na európske pravidlá týkajúce sa GMO a na nedôveru európskych spotrebiteľov, názor predsedu komisie bude len jedným z mnohých.
Všetko ostatné, čo vo Washingtone zaznelo, boli optimistické vyhlásenia typu: obe strany budú pracovať na odstránení všetkých ciel a subvencií na služby a tovary s výnimkou automobilov, bariér pri výmene tovarov a služieb v chémii či farmácii a podobne.
Pripomeňme, že ešte nie tak dávno pracovali obe strany na obchodnej megadohode pod skratkou TTIP. Pracovali na nej roky, väčšinou s vylúčením verejnosti a pod paľbou jej ostrej kritiky. Okrem iného napríklad práve pre hrozbu dovozu GMO či ohrozenie európskych štandardov pre liečivá. I keby neboli rokovania o TTIP pred dvoma rokmi zastavené, pracovalo by sa na nej minimálne ďalších päť či viac rokov a aj po skončení rokovaní by si dohoda ešte vyžadovala súhlas všetkých členských štátov únie, ktorý vôbec nebol istý.
Jednoducho predstava, že EÚ a USA zájdu v niektorých smeroch ešte oveľa ďalej, a to na základe jednej trojhodinovej schôdzky dvoch funkcionárov, je, mierne povedané, nerealistická. Je dobré, že Európa a Spojené štáty chcú spolu o vzájomnom obchode opäť hovoriť (aspoň v stredu a vo štvrtok to ešte platilo). V prvom rade však nemali nikdy prestať. Veru: to, že vám dom zatiaľ nespadol na hlavu, ešte neznamená, že ste znamenitý staviteľ.