Vôňa chleba

, 30.07.2018 08:00

Preč sú časy, keď žatvou žila celá krajina. Obilninárstvo, posledná bašta slovenského poľnohospodárstva, najlepšie ilustruje, ako sa zmenilo odvetvie, ktoré zamestnávalo ešte pred 30 rokmi 350-tisíc ľudí. Dnes dáva prácu už len jednej sedmine z tohto počtu.

Prečo, to vysvetľuje okrem iného práve žatva. Na zber obilia stačí aj vo veľkých poľnohospodárskych podnikoch šesť až osem supervýkonných kombajnov. Nečudo, že slová kosec či žnica sa dávno dostali na perifériu modernej slovenčiny.

Zato v našom jazyku stále prežíva a určite prežije slovo chlieb. Raz do roka máme možnosť zistiť, ako vonia, keď dozrievajú lány obilia. Pohľad na ne nás prenesie do iného sveta, vidíme rozvlnené more klasov a vdychujeme vôňu zeme a zrelého zrna. Takmer sme s pôdou stratili kontakt a prestávame si uvedomovať jej rolu a cenu v našom živote.

Vieme si však predstaviť život bez chleba? Hoci na Slovensku klesla od novembra 1989 jeho spotreba o štvrtinu, stále je to naša kľúčová potravina. Práve teraz sa rozhoduje, či jej budeme mať dosť na celý budúci rok. Napriek všetkým výkyvom počasia sa nemusíme o „chlieb náš každodenný“ obávať. Pekári ho budú mať z čoho upiecť.

Poľnohospodárstvo bolo z nášho života vytesnené na samý okraj. Odrazilo sa to aj vo vedomí mladých ľudí a v ich nezáujme študovať toto odvetvie.

Obávať sa však musíme o budúcnosť nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Obilninárstvo je jedným z mála odvetví rastlinnej výroby, kde si Slovensko uchovalo sebestačnosť. To však neplatí o ovocinárstve, zeleninárstve či produkcii bravčového mäsa. Sme krajinou neuveriteľných paradoxov.

Čo z toho, že sme sa stali výkladnou skriňou svetového automobilového priemyslu, keď nevieme riešiť viaceré elementárne funkcie modernej sebestačnej spoločnosti. Máme pôdu, ale okrem obilia poriadne nevyužívame jej produkčný potenciál. A keď už dorobíme obilie, vyvezieme ho, namiesto toho, aby sme z neho vyrobili napríklad kvalitné cestoviny alebo ho premenili na mäso.

Na vidieku sa nám narodila generácia obyvateľov, ktorej začínajú prekážať farmy dobytka. Na dovolenkách sa našinci nadchýnajú rakúskym vidiekom, ale jeho súčasťou sú aj sedliacke domy s maštaľami. Rakúšanom nekolú oči, Slovákom doma áno. Formálne sa hlásime k tomu, že chceme viac slovenských potravín, no ako vyrobiť mlieko, maslo či klobásu bez stajní?

Dediny ako jeden muž podpisujú petície proti výstavbe či rekonštrukcii fariem. Nových vidiečanov, ktorí sa prisťahovali z miest, znervózňuje hluk poľnohospodárskych strojov, zvírený prach, plevy či slama, ktoré vypadnú z traktorovej vlečky. Na Slovensku nám začína vyrastať sterilná vidiecka krajina.

Čosi v našom živote nie je v poriadku. Poľnohospodárstvo bolo z neho vytesnené na samý okraj. Aj keď sa k nemu ľavé či stredoľavé vlády formálne hlásili či hlásia, nevenovali mu skutočnú pozornosť. Odrazilo sa to aj vo vedomí mladých ľudí a v ich nezáujme študovať toto odvetvie a potravinárstvo. Je najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí a zmeniť náš vzťah k poľnohospodár­stvu. Je naozaj jedným zo základov dobrého života.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žatva #poľnohospodárstvo. #obilinárstvo #chlieb
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

29,99
Prestige ružové ruže

Prestige ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk