Túto možnosť vylúčilo ministerstvo spravodlivosti ešte za predchodkyne Gábora Gála, keď sa zaviazalo, že pravidlá sprísni tak, aby mohla veľká výmena na ÚS na jar budúceho roka prebehnúť už podľa nových. Príslušný Gálov návrh je už v pripomienkovom konaní a podľa jeho slov sa už začali aj prvé „oťukávacie“ rozhovory s opozíciou, keďže novela ústavy bude vyžadovať súhlas 90 poslancov Národnej rady.
Druhou možnosťou je, že Gálovi a jeho kolegom sa podarí zohnať dostatok hlasov. Andrejovi Kiskovi, ako sme sa včera dozvedeli, navrhovaná zmena nestačí, ba podľa neho môže viesť ešte k horšiemu stavu, ako je ten súčasný. Prezident bude teda návrh vetovať, parlament ho však v opakovanom hlasovaní potvrdí.
Čas beží a možnosť, že by z trinástich sudcov ÚS zostali na jar štyria, čím by sa súd celkom znefunkčnil, je tá úplne najhoršia.
Táto možnosť je stále otvorená, tak, ako je podľa Gála stále otvorený aj návrh, s ktorým prichádza. Ťažko si predstaviť, ako by mohla napríklad zmena hlasovania o kandidátoch z jednoduchej väčšiny na nadpolovičnú väčšinu NR SR veci zhoršiť, ale dobre. Je možné predstaviť si aj hlasovanie o kandidátoch ústavnou väčšinou. Teda, aspoň teoreticky. V praxi parlamentnej zákopovej vojny ani veľmi nie.
Treťou možnosťou je, že hoci by bol Gál chcel návrh vylepšovať a hoci by za ním a jeho zmenami stála celá koalícia, z opozície nedostane ani hlas. Prečo? Napríklad preto, lebo okrem spomenutej zákopovej vojny opozícia vypočuje hlas hlavy štátu, ktorá v predstihu označila Gálov návrh v lepšom prípade za podpriemerný.
Aké by boli praktické dôsledky tejto možnosti? Rovnaké, aké by boli v prípade, že by sa Gál s tvorbou nijakých nových pravidiel ani neunúval. Platiť budú doterajšie pravidlá, o ktorých všetci zhodne tvrdia – Gála nevynímajúc – že sú nedobré. Koaličná väčšina schváli kandidátov podľa nich a prezidentovi nezostane iné, než čo mu zostalo pred rokom po výrokoch Benátskej komisie a nášho Ústavného súdu: bude si musieť z ponúkaných kandidátov vybrať. Bude to tak lepšie? Z hľadiska kvality a dôveryhodnosti Ústavného súdu sotva.
Samozrejme, že výber kandidátov na Ústavný súd by bolo najlepšie nejako celkom vyrvať z rúk politických strán. Problém je v tom, že aj na to bude potrebné najprv získať súhlas tých politických strán. Problém je aj v tom, že čas beží a možnosť, že by z trinástich sudcov ÚS zostali na jar štyria, čím by sa súd celkom znefunkčnil, je tá úplne najhoršia.
A problém je i v tom, že ak by sa mal výber sudcov celkom vyrvať z rúk politikov a ich strán, musel by sa vyrvať i z rúk prezidenta. Ktorý síce tvrdí, že nevie, či ešte v aktívnej politike bude, zatiaľ ju však robí tak aktívne, ako sa len dá.