Keďže dôveryhodnosť exministra Kaliňáka je na bode mrazu, nech povie čokoľvek, nik z opozičníkov mu neverí. Poznáme to všetci zo školy: kým premiantovi sa všeličo prepečie, triedny „výtečník“ si to zlizne vždy, aj keď je (výnimočne) nevinný.
Lenže po rokovaní mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru sa ani koaliční partneri nezdali byť jednoznačne presvedčení, že tým zneužitým v tejto kauze bol práve Kaliňák.
Pochybnosti vyvoláva najmä fakt, že naše ministerstvo vnútra, rovnako ako nemecká strana už od jesene minulého roka vedelo, čo sa stalo. Na rozdiel od nemeckých vyšetrovateľov však neurobilo nič, čím by vyvrátilo podozrenie z našej spoluúčasti na zavlečení Vietnamca. Predsa, ak človek vie, že je nevinný, tak bráni svoju česť.
Viera a dojmy, akokoľvek sú silné, však nemajú nič do činenia s faktami. Dokiaľ nie je prípad definitívne uzavretý, môžeme vyslovovať iba podozrenia.
Oproti minulosti je tu však jeden podstatný rozdiel. Táto kauza nebude zametená pod koberec, ako to býva u nás dobrým zvykom, keďže o jej vyšetrenie má záujem predovšetkým nemecká strana.
Takýto precedens by mohol mať katarzný účinok na našu politiku, keďže dôveryhodnosť jej aktérov, práve kvôli rôznym nedoriešeným kauzám neustále klesá.