Najhoršie to je, keď tá istá vláda potom tvrdí, že policajný zásah bol adekvátny. No a keď to celé spája jedno slovo: korupcia, malo by to byť ešte aj poučné. I keď reč je o Rumunsku. Rumunská špeciálna prokuratúra, zriadená pre boj proti korupcii (DNA), žala chválu naprieč celým naším kontinentom. Áno, úspešnosť boja proti korupcii sa nedá merať len počtom odsúdených politikov, v tomto prípade však pochvaly na adresu DNA neboli povrchné. Niekedy skrátka stačí ukázať, že nikto nie je nedotknuteľný.
Keď sa politici dlhodobo prizerajú kradnutiu, ba čo viac, keď sami kradnú, nijaké krycie teórie o tom, prečo sú ľudia naštvaní, im nepomôžu.
Rumunsko stále patrí v únii medzi najmenej rozvinuté a zároveň najviac korupciou zasiahnuté krajiny. Cesta k lepšiemu životu v štáte, ktorý bol natoľko zdevastovaný ako Rumunsko za posledné desaťročia vlády Nicolae Ceausesca, by bola dosť ťažká tak či onak. Ak má však taká cesta byť lemovaná ešte aj všadeprítomnou korupciou, na ktorej sa priživujú (ak ju rovno neživia) politici, výbuch je len otázkou času.
Piatková demonštrácia v Bukurešti a v iných veľkých mestách takým výbuchom ešte byť nemusela. No keď ministerka vnútra Carmen Danová v sobotu chválila policajtov za „príkladný“ postup, obšírne referovala o zdravotnom stave štyroch zranených členov poriadkovej polície a ani slovom pritom nespomenula viac ako štyri stovky zranených demonštrantov, situáciu dozaista neupokojila. Koniec koncov, svedčia o tom aj počty ľudí, ktorí opäť vyšli do ulíc hneď v sobotu.
Upokojujúco nepôsobili ani Danovej kritické slová na adresu prezidenta Klausa Iohannisa, ktorý neadekvátne policajné násilie z piatka odsúdil. Iohannis v júli odvolal z postu doterajšiu šéfku DNA, prokurátorku Lauru Kövesiovú, pre údajné prekročenie právomocí. Urobil to však až po príslušnom verdikte ústavného súdu – predtým rovnaký návrh vlády opakovane odmietal.
Keď vládne zdroje pripomínajú, že medzi demonštrantmi v piatok dominovali Rumuni, ktorí žijú v zahraničí, mali by dodať ešte čosi: vôbec nie je ťažké byť „zahraničným Rumunom“, keď podľa odhadov Svetovej banky v zahraničí v súčasnosti pracuje či žije možno až štvrtina celej dvadsaťmiliónovej krajiny. Čo je v každom prípade menej ich chyba ako chyba vlád, ktoré sa v Rumunsku v ostatných dekádach vystriedali. A už celkom pramálo dôveryhodne pôsobí, keď chce motívy demonštrantov spochybňovať vládna sociálna demokracia, ktorej predseda bol sám nedávno odsúdený za korupciu.
Na veľké závery z udalostí v Rumunsku je asi ešte priskoro. V každom prípade však platí, že keď sa politici dlhodobo prizerajú kradnutiu, ba čo viac, keď sami kradnú, nijaké krycie teórie o tom, prečo sú ľudia naštvaní, im nepomôžu. Bez ohľadu na to, či sa krajina napokon posunie vpred, alebo nie. A to je poučné.