V tejto rovnici je však ešte jedna premenná – a tou je Čína. Keďže Peking vyhlásil odvetné opatrenia na americké clá týkajúce sa aj sóje, zrazu sa celý trh s touto komoditou zmenil.
Po tom, čo Spojené štáty stratili čínsky trh, naskytla sa obrovská príležitosť pre „tradičných“ pestovateľov sóje z Južnej Ameriky, ktorí predtým dodávali svoju produkciu do EÚ. Na uvoľnený európsky trh tak môžu putovať sójové bôby made in USA a do Číny juhoamerické. Takže všetci môžu byť spokojní.
Vzhľadom na to, že Čína proti európskym výrobkom žiadne clá nezaviedla, a na americký trh môžeme vyvážať autá bez vyššieho cla, tak EÚ vychádza z tejto colno-vojnovej trojčlenky ako jasný víťaz.
Otvorená však zostáva otázka, či si Európa nebezpečne nepootvorila vrátka, ktoré v budúcnosti už nedokáže zavrieť. Ak na jednom poli bude rásť „klasická“ kukurica a hneď vedľa nej GMO, kto dokáže garantovať, že nedôjde k jej ďalšiemu kríženiu? No úplne najhorší scenár by bol ten, ak by sa postupne v celej Európe presadila firma Monsanto a získala by úplný monopol na osivo. To by bol koniec.