Paralelné vesmíry

Keby bol mal spolkový generálny prokurátor Peter Frank už nejaký čas na stole správu, podľa ktorej je Slovensko podozrivé z vedomej účasti na únose vietnamského podnikateľa v lete minulého roka, najskôr by sme sa dnes o kauze nebavili spôsobom, akým to robíme.

13.08.2018 20:00
debata (15)

Báchorky o precíznych Nemcoch, ktorými sa v piatok blysol šéf našej spravodajskej služby, nie sú podstatné. Aj Nemci robia chyby. Akurát, že nemecká byrokracia, a preto aj nemecká justícia, funguje trochu inak ako tá naša. Inak reaguje aj na prípadné vlastné chyby a tie sa potom nezvyknú zametať pod koberec tak lacno, že ich odhalí prvý ostrozraký slovenský užívateľ facebooku.

Slovom, krotiť by sa mali tí, čo chcú kauzu odbiť rečičkami o tom, ako si hlúpi Nemci nechali uniesť človeka z berlínskej ulice a teraz chcú celú vinu hodiť na nevinných Slovákov. A krotiť by sa mali i tí, čo si myslia, že keď nemecký generálny prokurátor ubezpečuje toho nášho, že nemeckí vyšetrovatelia a prokurátori zatiaľ nemali dôvod sťažovať si na pomoc zo slovenskej strany, je to azda len preto, lebo na spolkovej prokuratúre pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Ak je niečo na Jaromírovi Čižnárovi v týchto dňoch vidno, je to jeho urputná snaha dištancovať svoj úrad od iných relevantných úradov.

Neznamená to, že únos Trinh Xuan Thanha nemohol prebehnúť tak či onak, alebo že slovenská strana do toho nemohla byť nejako zapletená. Ani to, že Nemci v tomto prípade naozaj urobili všetko, čo mali urobiť dostatočne promptne a precízne. Akurát je len málo pravdepodobné, že ak niečo pohnojili, prídeme na to prví my v Bratislave, a nie oni v Berlíne.

Čo, žiaľ, nie je prípad našej byrokracie. Tvrdenie o nekoordinovaných končatinách sa nás týka o to viac, že u nás nejde len o pravú a ľavú, ale ešte o dosť viac ďalších rúk, ktoré nevedia, čo robia a ktoré, keď na to príde, nechcú mať so sebou navzájom nič spoločné.

Ak je niečo na Jaromírovi Čižnárovi v týchto dňoch vidno, je to jeho urputná snaha dištancovať svoj úrad, svojich ľudí a seba od iných úradov, ktoré sú pre tento prípad relevantné. A niet sa čomu čudovať: to isté robia ony.

Robí to šéf SIS, ktorý zvolil taktiku chrobáka, čo vyzerá nielen ako mŕtvy, ale akoby nikdy ani nežil. Naši tajní o ničom nevedeli, nikto ich o nič nepožiadal a nikto im nič nepovedal. Akurát riaditeľ sa po niekoľkých dňoch vraj dozvedel, čo sa asi malo stať, a túto informáciu vraj posunul ďalej. Kam ďalej, to sa ešte nevie. Čižnár tvrdí, že jemu určite nie. Na ministerstve vnútra sa zasa, ako obvykle, začalo totálnym popieraním a pokračuje sa postupným pripúšťaním vecí, ktoré už popierať nemožno. Takýto postup však býva katastrofálny aj vtedy, ak sú dotyční nevinní: v tomto prípade, ak sa „len“ nechali napáliť vietnamskými tajnými.

Nevedno, či je správne tvrdiť, že Nemci sú určite vždy precízni. Dozaista sa však dá povedať, že my nie. Ani náhodou. A náš štátny aparát v podobných krízových momentoch pripomína paralelné vesmíry, ktoré síce teoreticky tvoria jeden celok (metavesmír), ale navzájom sú nepriestupné.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Jaromír Čižnár #SIS #kauza únosu Vietnamca