Aj tak by sa dala opísať hlboká ekonomická kríza, ktorú odštartovalo zistenie, že krajina roky žila len na dlh. Jej obyvateľov zachránila európska solidarita. Dostali od veriteľov za deväť rokov takmer 290 miliárd eur, aby mohli zase fungovať sami. Pod podmienkou, že dlhy raz vrátia.
To, že Helénska republika má zase pevnú pôdu pod vlastnými nohami, je veľká vec a nejeden populista také niečo nečakal. Týka sa to aj tých z radov slovenských liberálov, ktorí zlomili palicu nad Gréckom aj nad Radičovej vládou.
Grékov čaká dlhá cesta, pretože žiadne škrtanie dlhov nateraz nie je na obzore. Tvrdé reformy v podobe zvyšovania daní či okresávania príjmov majú však za sebou. Ak vydržia, bude priestor aj na rast dôchodkov.
Grécko bolo výstrahou, dokonca pri ňom išlo o prežitie eura. Preto sú teraz oprávnené obavy, či to rovnako ako v Aténach zvládnu aj v Ríme. Na čelo vlády sa totiž v Taliansku tiež dostali populisti podobní tým, čo v minulosti rozbili bank v Grécku. Na jeseň sa pri tvorbe rozpočtu na rok 2019 ukáže, ako vážne to myslia so zodpovedným hospodárením.
Taliansko je podstatne väčšou rozbuškou ako bolo Grécko. Ak sa Nemecko a Francúzsko nepoponáhľajú so silnejšou integráciou krajín eurozóny vrátane Slovenska, môžu opäť nastať problémy. Nehovoriac o tom, že za dverami sú lídri Spojených štátov či Ruska, ktorým by slabšia a nejednotná Európa ekonomicky aj politicky veľmi vyhovovala.