Vyšetrovanie špeciálneho prokurátora Roberta Muellera dosiaľ okrem dôkazov o tom, ako členovia Trumpovej kampane klamali o povahe svojich stykov s ľuďmi prepojenými na vládu v Moskve a okrem obvinení konkrétnych občanov Ruska vytiahlo na svetlo aj prípady daňových podvodov, prania špinavých peňazí či zatajovania príjmov zo zahraničia, týkajúce sa ľudí z okolia dnešného prezidenta.
Pritom je pozoruhodné, ako jeden po druhom títo ľudia ihneď po tom, čo sú obvinení, uzatvárajú dohody o svojej vine a vyjadrujú ochotu spolupracovať pri ďalšom vyšetrovaní. Inými slovami, okamžite hľadajú cestu, ako si aspoň zmierniť trest. Prezidentove občasné verejné poznámky naznačujúce, že by mohol v ich prípade využiť právo udeľovať milosť, na nich, zdá sa, veľký dojem neurobili.
Ak po novembrových voľbách ovládnu Kongres demokrati, medzi Trumpom a impeachmentom už bude stáť len čas. Najskôr dosť krátky čas.
Jediný, kto svoju vinu dosiaľ neuznal, je bývalý šéf Trumpovej volebnej kampane Paul Manafort. Toho však v utorok porota uznala vinným v ôsmich bodoch obžaloby z finančných zločinov z celkovo osemnástich, a ďalší súd s novými bodmi ho očakáva v najbližších mesiacoch.
Nikomu z bývalých poradcov sa však nepodarilo to, čo Michaelovi Cohenovi. Ten strávil uplynulú dekádu ako Trumpov osobný právnik a špeciálne ako „čistič“ jeho afér. V utorok sa priznal, že porušil zákony o financovaní volebnej kampane v snahe kúpiť mlčanie žien, ktoré boli ochotné hovoriť o svojich aférach s vtedajším kandidátom na prezidenta. Dodal ešte čosi, čo z formálneho hľadiska vôbec nemusel: uviedol totiž, že zákon porušoval „v koordinácii a pod vedením“ svojho klienta.
V Spojených štátoch platí úzus, že úradujúceho prezidenta nemožno pohnať pred súd za kriminálne delikty. Trump pred súd nepôjde, a už vôbec nie preto, lebo ho jeden páchateľ vo svojom priznaní označil za spolupáchateľa, ba iniciátora zločinu. Lenže povedať, že prezident nariadil svojmu právnikovi porušiť federálny zákon preto, aby zlepšil svoje šance vo voľbách, je ešte čosi iné, ako povedať, že jeho štáb bol plný daňových podvodníkov.
Niektoré americké médiá sa pýtajú, prečo sa vlastne stále ešte považuje aféra Watergate za najväčšiu tohto druhu. Novembrové kongresové voľby ukážu, či si podobnú otázku kladú aj voliči. Ak po nich ovládnu Kongres demokrati, medzi Trumpom a impeachmentom už bude stáť len čas. Najskôr dosť krátky čas. Jeho krik o tom, že sa dosiaľ nedokázala priama spolupráca jeho štábu s Rusmi, iba zvýrazní to ostatné, čo už stihlo vyjsť najavo. A tiež to, ako ho dostihla jednostrannosť lojality, ktorú požaduje od svojho okolia.