Zoberme si také Taliansko. Vývoj v tretej najväčšej ekonomike eurozóny je nestabilný. Na čele štátu stoja populistickí politici, ktorí neustále zvažujú, či pre nich je vôbec euro dobré. Krôčik po krôčiku sa dostávajú do čoraz neistejších vôd.
Podobne sa tak dialo vo Veľkej Británii, kde horšiace sa nálady ľudí vyústili do nezmyselného rozhodnutia o vystúpení krajiny z Európskej únie. Až teraz Briti zisťujú, že všetko majú drahšie a nebudú mať s kým obchodovať. Odrazu si mnohí prajú, aby sa vrátil čas. Môže však byť už neskoro.
V Ríme sa tiež všetko zlé zvaľuje na Brusel. Únia vraj môže za to, že Taliani sa príliš krotia pri investíciách a potom im padne most. Brusel má byť zodpovedný i za odchod investorov do lacnejších krajín. Taliani nie sú ochotní pozrieť sa do zrkadla a začať myslieť modernejšie. Obmedziť prebujnený štátny aparát a účelnejšie využívať európske fondy. Viac investovať do vedy, výskumu a ísť s dobou. Namiesto toho populisti sľubujú národu lacné a rýchle riešenia, no nie sú pripravení odolať vonkajším faktorom. Voliči z toho môžu byť ešte frustrovanejší a potom prídu na rad naozaj zlé rozhodnutia.
Pre nás je životne dôležité, aby sme boli integračne začlenení v silných ekonomických zoskupeniach. Potrebujeme silnú EÚ a eurozónu a tiež, aby sa silným hráčom darilo čo najviac.
Posledné roky sa politici vo viacerých krajinách viezli na vlne pozitívneho cyklu ekonomiky. Po kríze všetko rástlo, úvery boli mimoriadne lacné, inflácia nulová. Táto éra sa však postupne končí. Suchá, ale aj obchodné vojny vo svete priniesli zdražovanie. Rast cien potravín i na Slovensku tento rok dosiahol až úroveň šiestich percent.
Inflácia bude viac brzdiť hospodársky rast v krajinách, ktoré nevyužili dobré časy na reformy. Týka sa to Talianska, kde aktuálne dochádza k poklesu odhadov rastu ekonomiky z 1,5 na 1 percento, čo spraví ďalšiu dieru v štátnej kase.
Slovensko je na tom podstatne lepšie, keďže sa nám podarilo nalákať silných investorov do Nitry (britský Jaguar Land Rover) a Košíc (japonská Minebea). Na prípadnú krízu sme viac pripravení, aj keď sme posilnili najmä automobilový priemysel. Tento sektor ekonomiky však vie kríze odolať ešte relatívne dobre.
Lenže darmo bude Slovensko lákať veľkých investorov a bude sa k nám presúvať aspoň sčasti aj vývoj produktov, vždy budeme odkázaní na export. Preto je pre nás životne dôležité, aby sme boli integračne začlenení v silných ekonomických zoskupeniach. Potrebujeme silnú EÚ a eurozónu a tiež, aby sa silným hráčom darilo čo najviac.
Preto to, čo sa deje v Taliansku, kde politici hrozia, že budú ignorovať rozpočtové mantinely, sa nás týka. Rovnako sa nás týka hra amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v snahe zvrátiť deficit hrozí colnou vojnou. Jej dôsledky by sa dlhodobo negatívne dotkli všetkých. Lacné sľuby prinášajú lacné riešenia a veľké hrozby.