Od volieb hlavy štátu nás síce delí ešte dobrých deväť mesiacov, ale Slovensko už zaplavili bilbordy s neznámymi tvárami, aby na jar už boli známe. Veď počul ktosi niečo o Andrejovi Kiskovi predtým, ako sa začal sťa dobrý anjel vznášať nad slovenskými vodami? Pritom v Grasalkovičovom paláci už sídli vyše štyroch rokov, ak do toho započítame jeho predĺžené víkendy pod Tatrami a pričasté dovolenky. No zvolili sme si ho… Ako nepoznaný mal väčšie šance na víťazstvo.
Kým Most-Híd, SaS a niektoré menšie strany už vystrelili svojich kandidátov na reklamnú orbitu, Smer, SNS a OĽaNO si dávajú načas. Pravdepodobne zatiaľ nikoho nenašli, resp. ešte nikoho nepresvedčili, aby kandidoval za ne. V obzvlášť chúlostivej situácii sa ocitol Smer po debakli Roberta Fica vo voľbách v máji 2014.
Netreba však pánom politikom veriť každé slovo. Napríklad, že už majú vyhliadnutých hneď niekoľko ženských kandidátok alebo že o tom ešte neuvažovali. Kiska ukázal, že aj prezident s neveľkými právomocami dokáže zamiešať karty, vláde i spoločnosti znepríjemňovať život.
Nepôjde však ani tak o to, kto sa ocitne vo formálne najvyššej ústavnej funkcii, ako skôr o to, akú pôdu pripravia prezidentské voľby pre parlamentné, ktoré sa uskutočnia nanajvýš po necelom roku. Či strany stavia na konfrontáciu, alebo viac na politické a personálne kompromisy.