Spoločnosť, ktorá by nebola schopná poskytovať svojim členom podmienky na aspoň prijateľnú obživu, je samozrejme odsúdená na problémy. Áno, materialisticky povedané, základňa je dôležitá. Nie však jediná dôležitá. Sú chvíle, keď sa stáva dokonca celkom nepodstatnou. Slovenské národné povstanie bolo jednou z takých chvíľ.
Obhajoba vojnového režimu z úst neoľudákov, krajnej pravice či istého arcibiskupa, čo si onehdy voľkal pri spomienke na lacné vajíčka, má obvykle spoločný leitmotív: zatiaľ čo okolitý svet trpel, vojnový slovenský štát bol vraj vďaka Jozefovi Tisovi a spol. oázou pokoja a relatívneho dostatku. Aspoň pre roduverných Slovákov. Tento leitmotív potom implikuje záver, že povstalci boli vlastne bezohľadní ničitelia poriadku, ktorým treba pripísať základnú vinu za utrpenie mnohých Slovákov v poslednej fáze vojny po priamej okupácii našej krajiny jednotkami tretej ríše.
V Povstaní bojovali ľudia mnohých národov, iniciátori a aj väčšina samotných bojovníkov však boli Slováci. Je dôležité pripomínať to všetkým fašistom, ultranacionalistom a ich sympatizantom.
Dalo by sa samozrejme účinne polemizovať s predstavami relatívneho materiálneho dostatku, ktorý tu vraj počas vojny vládol. To však nie je podstatné. I keby mali v tomto bode priam pravdu, apologéti vražednej hnedo-čiernej totality sa nám usilujú nahovoriť, že chlieb stačí. A to je lož. Lož, ktorú vyvrátilo Slovenské národné povstanie a ktorá bola vyvrátená nespočetnekrát predtým i potom, aj keď v iných režimoch a inými prostriedkami.
Chlieb a lacné vajcia nestačia na to, aby každý zatvoril oči a zapchal si uši, keď jeho susedov i s rodinami odvážajú na smrť. Nestačia na to, aby sa každý zmieril s tým, že jeho domovina sa zúčastňuje na genocídnom ťažení proti iným, že jej predstavitelia poslušne zobú z dlaní masových vrahov. Chlieb nestačí na to, aby všetci na námestí vyspevovali trápne prorežimné popevky a uľavovali si potom akurát polohlasnými vtipmi kdesi v krčme. Plné brucho neprekričí svedomie a nízke ceny nezakryjú pohľad na nespravodlivosť všade naokolo. I keby boli tie bruchá obyvateľov slovákštátu – teda, aspoň tých, čo boli režimom uznaní za hodných života a majetku – priam plné do prasknutia, nestačilo by to.
V Povstaní bojovali ľudia mnohých národov, iniciátori a napokon aj väčšina samotných bojovníkov však boli Slováci. Je dôležité pripomínať to všetkým fašistom, ultranacionalistom a ich sympatizantom. To sami Slováci sa vykašľali na lacné vajíčka, keď spoznali, že skutočnou cenou za ne mal byť život ponížených sluhov, čo sa tešia z toho, že veď iným je ešte horšie.
Chlieb je dôležitý, ale nestačí. To je odkaz SNP nielen vtedajším, ale aj všetkým ďalším vládcom, či takým, čo by radi u nás vládnuť.