Niektorí z nej robia takmer modlu, iní ju kritizujú pod čiernu zem. Všeobecne sa tvrdí, že základný zákon štátu nesmie byť trhacím kalendárom, pritom ten náš „vylepšovala“ každá vládna garnitúra. Za 26 rokov sa dočkal až 17 novelizácií a už sa hovorí o ďalších.
Odborníci, ktorí stáli pri vzniku Ústavy SR v roku 1992, počítali s tým, že Slovensko opustí federáciu s Českou republikou a že sa raz začlení do medzinárodných blokov. Ale nemohli tušiť, aké budú požiadavky na vstup do týchto exkluzívnych klubov. V tomto prípade boli zmeny nevyhnutné. Celý rad ďalších noviel sa však prijímal účelovo. Stávalo sa to zväčša vtedy, keď sa lídri parlamentných strán nedokázali dohodnúť bez toho, aby museli zasahovať do ústavných článkov. Alebo chceli vytĺkať, obyčajne pred voľbami, politický kapitál.
Takým absurdným divadlom bolo aj prijatie zásady, že manželstvo môže tvoriť jedine muž a žena. V tomto prípade mimoriadne krátkodobé manželstvo „z rozumu“ uzavrel Smer s KDH. Chcel si zabezpečiť určité úkony okolo kontroly sudcov, a tak prispel kresťanským konzervatívcom v ich snahe zabetónovať do ústavy nemožnosť uzatvárania partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia. Načo dávať do najvyššieho zákona takéto „moralistické poučky“, keď realita v Európe je už niekde celkom inde a všade postavenie homosexuálov riešia obyčajnými zákonmi?
Ak teda opäť novelizovať Ústavu SR, tak určite buď zrušením tejto klauzuly, alebo doplnením článku zaručujúcim ľudské práva aj pre sexuálne a iné menšiny.