Ak by sa súd vo februári znefunkčnil – pretože štyria sudcovia na jeho riadny chod naozaj nepostačia – pocítil by to každý. Stačí spomenúť rôzne prípady z minulosti, v ktorých mal tento súd posledné slovo. Ak by vtedy neexistoval konečný arbiter ústavných sporov, náš štát by sa potácal od jednej krízy k druhej a postupne by nefungovalo vôbec nič. Nie že by to bolo u nás bohviečo aj s fungujúcim Ústavným súdom, bez neho by to však bolo všetko ešte omnoho horšie.
Minister spravodlivosti Gábor Gál plní záväzok svojho úradu a prichádza do Národnej rady s ústavnou novelou sprísňujúcou výber nových kandidátov na sudcov ÚS. Prvým problémom je fakt, že jeho návrh bude potrebovať aj hlasy opozície. Druhým je to, že okruh prezidenta Andreja Kisku považuje Gálov návrh nielen za príliš mäkký (nevyužitá príležitosť), ale dokonca škodlivý. Napríklad preto, lebo zvyšuje minimálny vek kandidátov až na 45 rokov, čím sa vraj z tejto konkrétnej voľby prakticky vylúči ponovembrová generácia ústavných právnikov.
Okruh prezidenta Andreja Kisku považuje Gálov návrh ústavného zákona nielen za príliš mäkký, ale dokonca škodlivý.
Tretí problém sa načrtol práve teraz, keď Fico naznačil, že parlamentu sa nemusí podariť nájsť dostatok expertov, ktorí by vyhovovali nárokom. Pripomeňme, že na ÚS bude chýbať deväť sudcov, čo v praxi znamená, že Národná rada musí nájsť osemnásť kandidátov, z ktorých potom konečný výber urobí prezident.
Hrozí teda napríklad to, že Gálov návrh neprejde a Národná rada bude vyberať kandidátov podľa starých kritérií. Keďže na ich schválenie po starom postačí obyčajná väčšina, odsúhlasí ich v podstate vládna koalícia. S čím bude mať prezident, ktorý by mal byť – ak by formálne sledoval logiku vlastných vyjadrení – vlastne akomak spokojnejší so starými kritériami, samozrejme problém. Taký, z akého ho už raz vyvádzala Benátska komisia i samotný Ústavný súd. Nuž a podľa Ficových vyjadrení hrozí vraj aj to, že Gálov návrh prejde, ale vytvorí parlamentu neprekonateľné ťažkosti. Inými slovami, nové kritériá, ktoré sú podľa Kisku primäkké, sa podľa Fica ukážu ako pritvrdé. Parlament sa na novej osemnástke nezhodne, nehovoriac už, aby sa na nej zhodol ešte i s prezidentom.
Alebo sa stane to, že pod tlakom okolností vznikne z Gálovho návrhu kompromis, ktorý umožní výber kandidátov. Na prezidenta sa prípadne použijú rovnaké páky ako pred dvoma rokmi. Spokojný nebude vôbec nik, to však nebude nijaká novinka. No ktovie. Už sme zažili krízy v prípadoch, ktoré vopred nikto neinzeroval. Kríza, na ktorú nás pripravujú jej budúci aktéri, by bola naozajstnou novinkou. Najlepšie ale bude, ak si také divadlo odpustíme.