Priemerný Francúz, Talian či Španiel sa dožije asi 83 rokov. Priemerný Slovák asi 77 rokov. V krajinách Európskej únie sa pozvoľna zvyšuje vek odchodu do dôchodku, lenže nie donekonečna. Napríklad v tom Francúzsku sa má do roku 2023 zvýšiť na 67 rokov, čo bude nový strop. Možno sa nakoniec ukáže ako dočasný, v každom prípade, dnes sa ráta za cieľový.
Znamená to, že ak by priemerný Francúz išiel v roku 2023 do dôchodku vo veku 67 rokov, má pred sebou vyhliadku na zhruba šestnásť dôchodcovských rokov života. Ak, pravda, dovtedy priemerný vek dožitia vo Francúzsku opäť o čosi nestúpne. Ak pôjde vo veku 67 rokov do dôchodku priemerný Slovák, môže sa tešiť len na desať rokov penzie.
Nehovoriac o zdravotnom stave priemerného Slováka seniora oproti penzistovi z Francúzska, zo Španielska či z Talianska. Mnohé chronické a vážne ochorenia sa u nás štatisticky vyskytujú v mladšom veku ako vo vyspelejších európskych krajinách, a pacienti majú často aj znateľne horšiu prognózu.
Samozrejme, alfou a omegou sú peniaze. Čo pochopíme hneď, ako si predstavíme rozdiel medzi tým, aký dôchodok – a na koľko rokov – si „vyslúži“ priemerný Nemec štyridsiatimi rokmi práce povedzme vo Volkswagene alebo Francúz v PSA v porovnaní s priemernými našincami, ktorí pracujú hoci aj v tých istých firmách – akurát na našom území.
Komunizmus? Pripomeňme, že terajší čerství penzisti boli v čase pádu Berlínskeho múra tridsiatnikmi. Ani sa nenazdáme a bude tu dátum, v ktorom nás bude od pádu režimu deliť toľko rokov, koľko trval samotný ten režim. Za tým, že sa po anglosasky opájame makroekonomickými tabuľkami, po slovensky sa nadúvame národnou hrdosťou a nakoniec stále po rusky odchádzame chorí na krátky a chudobný dôchodok, musí byť čosi viac, ako len výhovorka na „socík“ moskovského typu.
Kvalita života sa nemeria makroekonomikou ani národnými mýtmi. Tí hypotetickí seniori v uliciach by nemuseli byť nijakí nerealistickí egoisti. Nerealistickí egoisti sú tí, čo nepochopili, že dôchodok nie je jazda ekonomikou načierno, ale výber dividendy za desaťročia práce a že to sa týka nielen výšky penzie, ale aj doby, po ktorú možno predpokladať jej užívanie. Ak to nepochopíme, to fučifuč si počká na nás samých. Ak sa ho, pravda, vôbec dožijeme.
Skrátka a dobre, o dôchodkovom strope sa možno baviť technicky, filozoficky však na ňom nie je nič, čo by bolo v rozpore s inými, na pohľad viacej sexi témami.