Slovensko malo radšej zostať pri dvoch-troch väčších univerzitách, na viac nemá – ani peniaze, ani vedecké talenty, ani schopných študentov. Bolo chybou, že mávnutím čarovného prútika vznikla kopa vysokých škôl. Inflácia diplomov negatívne vplýva na úroveň vzdelania. Jeho priority sú pritom nastavené politicky. Zbytočne sme premrhali 28 rokov úsilia o skvalitnenie nášho školstva. Už od roku 2002 sa kritizuje veľký počet slabých vysokých škôl, ale nenašla sa ochota a odvaha riešiť tento problém. Časté reformy sa realizovali zle, nedotiahli sa do konca.
Treba sa sústrediť na pozitívne trendy. Napríklad dobre platení pedagógovia môžu prilákať kvalitných študentov i zo zahraničia, špičkovým výskumom a publikovaním získajú granty aj sponzorov. Absolventi sa potom dobre zamestnajú, začnú zarábať, podnikať, investovať. A keďže funguje spomienkový optimizmus, na mladé roky strávené na univerzite budú mnohí spomínať s láskou, začnú sami prispievať na nové budovy, projekty, podujatia. Kým to Slováci nepochopia, budeme sa naďalej len hrať na fungujúce univerzity.
Ako teda vzdelávať? Použil by som pojem – systematicky zo všetkých zdrojov. Nesúhlasím s názorom, že Ján Komenský bol prekonaný. Priamo vystihol biologickú podstatu vzdelávania. A to má byť čo najširšie. Určite nie americký pohľad jednostrannosti. Je nevyhnutné podávať vzdelávanie ako tvorivý proces, ako výsledky vedy a ako súčasný stav poznania, nie ako dogmu.
V technických odboroch chýba výučba filozofie a etiky. Dôkazom toho je fakt, že síce máme vzdelanú spoločnosť, no ovláda ju finančný model. Zdravie, vzdelanie, kultúra by nemali byť tovarom. Najmä nie v spoločnosti, ktorá si robí nároky na demokratickosť. Aké sú potom rovnaké práva všetkých občanov? Žiaľ, súčasná realita je iná, ale o tom treba písať a hovoriť.