Akoby toho nebolo málo, na obzore sa objavilo nové ľavicové hnutie Aufstehen (Povstaňme), ktoré môže sociálnu demokraciu oslabiť podobne ako AfD. Jeho líderka Sahra Wagenknechtová, ktorá sa „preslávila“ obhajobou Stalina, sa voličov snaží osloviť mixom ľavicového populizmu a xenofóbie.
Na prvý pohľad to nedáva vôbec zmysel – nemecké hospodárstvo rastie, nezamestnanosť je rekordne nízka, tak prečo potom rastú hlasy pre extrém?
Vysvetlenie je však prosté: Tak ako Merkelová posunula svoju Kresťanskodemokratickú úniu doľava, čím uvoľnila priestor vpravo, tak aj sociálna demokracia ešte pod vedením Gerharda Schrödera sa posunula viac doprava.
Kým v minulosti boli veľké koalície skôr výnimkou, za kancelárky Merkelovej sa stali pravidlom. Keďže obe strany sa prestali striedať a začali spolu vládnuť, vlastne sa vytvoril priestor na vznik domnelej či skutočnej alternatívy.
Stranícky systém v Nemecku sa tak po desaťročiach stability zásadným spôsobom mení – oslabuje sa politický stred (podľa prieskumu by CDU a SPD nezostavili vládu) na úkor extrému. Zatiaľ jediná potešujúca správa je, že preferencie rastú aj Zeleným, takže v prípade potreby by štandardné strany ešte dokázali zostaviť koalíciu.
Otázka je, kedy v Nemecku dôjde k zlomu a CDU či SPD budú musieť pravých či ľavých populistov prizvať do vlády. Najbližším testom budú nadchádzajúce voľby v Bavorsku. <PE>