Svoju pravdu majú britskí labouristi, ktorí po očakávanom neschválení plánu brexitu Theresy Mayovej v parlamente žiadajú predčasné voľby alebo nové referendum o odchode Spojeného kráľovstva z únie. Z ich pohľadu by bol odchod bez dohody o ďalších vzťahoch nelegitímny a o veci by sa muselo rozhodovať odznova, zmenou vlády alebo priamo v novom plebiscite.
A svoju pravdu má v podstate i najhlasnejší kritik Mayovej plánu z radov konzervatívcov Boris Johnson, ktorý pripomína, že brexit, ktorý by zachoval vzťahy Británie s kontinentom bez väčšej zmeny, by vlastne nebol brexitom. Mayovej plán z Chequers, pre ktorý Johnson v lete opustil jej kabinet, je naozaj pokusom o kvadratúru kruhu.
Najväčším nedostatkom plánu z Chequers však nie je to, že sa pokúša o brexit bez brexitu, ale to, že požaduje zmenu pravidiel EÚ. Lenže Briti v referende pred dvoma rokmi nerozhodovali – pretože ani nemohli – o tom, že EÚ rozdrobí svoj spoločný trh alebo že ho oddelí od voľného pohybu osôb a umožní svojim členom vyberať si z pravidiel a záväzkov ako z menu v reštaurácii. Briti rozhodovali o tom, že Spojené kráľovstvo sa od únie odstrihne – a zvyšok sa uvidí počas rokovaní pred samotným vystúpením. Len nie je jasné, či im to takto niekto vtedy vysvetľoval.
Najväčším nedostatkom Mayovej plánu z Chequers nie je to, že sa pokúša o brexit bez brexitu, ale to, že požaduje zmenu pravidiel EÚ. Lenže Briti v referende nerozhodovali o tom, že EÚ rozdrobí svoj spoločný trh.
Mayová na výročnej konferencii svojej strany v Birminghame obhajuje svoj plán z Chequers i svoju pozíciu na čele britskej vlády. Konzervatívci sa však sotva môžu seriózne dohadovať na pláne, ktorý v jeho dnešnej podobe v prvom rade odmieta samotná únia – čo oni sami, samozrejme, dobre vedia.
A tak sa venujú pretláčaniu vnútri strany, čo je činnosť, ktorá im ide v poslednom čase zo všetkého najlepšie a ktorá doviedla Britániu tam, kde sa nachádza dnes. Do chaosu, v ktorom sa buď zostavujú nerealistické plány, alebo sa napínajú svaly, ako v Birminghame predviedol šéf diplomacie Jeremy Hunt, ktorý prirovnal EÚ k Sovietskemu zväzu presne v duchu krajnej pravice a alternatívnych webov.
Každý má svoj vlastný kúsok pravdy, akurát dohromady to nefunguje. Nie je možné zladiť atavistické túžby časti konzervatívcov po návrate do sladkej izolácie od kontinentu so snahou ich vlastnej vlády o zjedenie i zachovanie koláča zároveň, a tú zasa s potrebou únie zachovať svoj prácne budovaný konsenzuálny politický a ekonomický systém.
V každom prípade Mayová sa už chystá na ďalší krok: jej birminghamský prejav, plný útokov na labouristov, ale aj prísľubov konca úsporného režimu a zvyšovania verejných výdavkov, nebol o únii ani o pláne z Chequers. Bol to skôr prejav pred predčasnými voľbami.