Klient by takýto odvod označil za neférový. Naviac to, či dostane od banky niečo navyše, nie je vôbec jasné.
Podobne je to aj s navrhovaným odvodom pre obchodné reťazce. Chýba analýza toho, koľko obchodné spoločnosti zarábajú, čo si môžu dovoliť, aké budú dosahy odvodu na ceny potravín, čo presne štát so získanými peniazmi spraví, ako ich bude deliť, komu a aký bude presný výsledok.
Národniari si vo vláde nemôžu len tak vypýtať z jedného sektora 159 miliónov eur za jeden rok. Takto tvrdo sa vláda v minulosti nepostavila ani k bankám, poisťovniam či energetickým monopolom, ktoré zasiahlo osobitné zdanenie v čase konsolidácie verejných financií. A to sa ziskové marže v energetike či vo finančnom sektore považujú za lepšie ako v obchode s potravinami.
Myšlienka nájsť peniaze na podporu domácich producentov a slovenských výrobkov je výborná. Platí však, že všetko treba robiť s mierou, rozvahou a so zdravým rozumom. Zároveň ľavá ruka musí vedieť, čo robí pravá. Minulá vláda totiž znížila DPH prevažne na domáce základné potraviny.
Ťažia z toho stále domáci producenti a tiež nakupujúci? Ak z toho získali aj obchodníci, do akej miery? Vyhodnotiť treba najprv spätne to, čo sa spravilo. Až potom je logické robiť ďalšie kroky.