Ak žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia, znamená to, že náš školský systém nezabezpečuje sociálnu rovnosť vo vzdelávaní a tento problém je čoraz vypuklejší.
Hoci takmer vo všetkých aspektoch života sme nesmierne rovnostárski, výsledkom nášho nezáujmu riešiť priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania je rozdelená spoločnosť. My v podstate žiaden Eton nepotrebujeme, my ho máme na regionálnej báze.
Ak si množstvo detí nemôže dovoliť navštevovať predškolské zariadenia, školské jedálne a školské kluby, štát musí prijať vyrovnávacie opatrenia, ktoré pomôžu deťom zo sociálne marginalizovaných skupín (veci však treba premyslieť, aby to nedopadlo ako s obedmi zadarmo…).
Na priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania napokon doplatíme my všetci, pretože krajina ako celok bude bez kvalifikovaných ľudí odsúdená na zaostávanie.
Žiadny vyspelý štát nie je taký bohatý, aby potenciál, ktorý sa skrýva v jeho občanoch, mohol nechať trestuhodne nevyužitý. To je obrovský hazard.