Spolu so xenofóbne naladenými činiteľmi v Budapešti a vo Viedni ich spájajú nedávne alebo nastupujúce voľby – v Česku, Poľsku a USA. Naleštenovou šabličkou najnovšie šermujú aj páni z opozičného a koaličného tábora na Slovensku. Azda dúfajú, že tým v predvečer komunálok zviditeľnia svojich kandidátov. Napriek tomu, že naša vláda naďalej tvrdo odmieta akékoľvek kvóty a povinné prerozdeľovanie utečencov. Napokon o tom sa text, ktorý sa chystajú v decembri podpísať predstavitelia na medzivládnej konferencii v Marakeši, vôbec nezmieňuje.
V tomto právne nezáväznom dokumente sa, naopak, zdôrazňuje, že formulovanie vlastnej migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu. Nespochybňuje ani výlučnú zodpovednosť krajín v rozhodovaní o tom, kto môže a kto nemôže prekračovať ich hranice. Týka sa najmä tzv. tretieho sveta. Veď napríklad až 80 percent africkej migrácie sa odohráva iba v rámci čierneho kontinentu.
V medzinárodnom pakte nejde o utečencov, ale o širšie chápanú problematiku. Veď ani naši ľudia pracujúci v zahraničí nie sú utečencami, ale migrantmi. Ich práva a postavenie by mali byť jasnejšie formulované i dodržiavané, aby sa nestali občanmi druhej kategórie len preto, že sú cudzincami.
Situácia bude pre nich ešte aktuálnejšia po odchode Spojeného kráľovstva z únie. Populisti by aj v ich záujme mali zanechať šírenie hrôzostrašných mýtov a bludov.