Práve to sa pokúšala dokazovať povojnová ľudácka emigrácia, ktorej sa po novembri 1989 otvorilo široké pole pôsobnosti na Slovensku. S takými bludmi však u nás neprešla – po niekoľkoročných, neraz rozhorčených polemikách odborníkov so samoukmi histórie.
Televízni manažéri akoby chceli túto debatu začať odznovu. Komu by to prospelo okrem politických „zradných vôd spodných“? Či pritom porušili zákon, ostáva na vyšetrovacie orgány. Našťastie si vedenie RTVS uvedomilo túto chybu, a tak sa konkurz v súťaži Najväčší Slovák zaobíde bez vodcu satelitného štátu nacistického Nemecka.
Prekvapuje však, že rada nezaujala profesionálnejší postoj k príprave tejto relácie. Prečo sa jej tvorcovia museli doslovne držať názvu formátu BBC, akoby sa nenašlo miesto pre ženy? Prečo nie napríklad Najvýznamnejšia osobnosť v dejinách Slovenska? Aj podsúvanie charakteristík niektorých činiteľov vyznieva detinsky. Napríklad mohol byť Ľudovít Štúr naozaj „naivný rojko“, keď sa vďaka nemu tak reálne zmenila spoločnosť?
Pri stom výročí vzniku ČSR sme si mohli uvedomiť, že o úspešný príbeh Slovenska v rozličných sférach jeho života sa zaslúžili mnohé osobnosti, na ktoré sa neprávom zabúda. A hoci nemusia v konečnom hlasovaní divákov skončiť v prvej desiatke, nová televízna relácia má šancu vyplniť čierne diery v pamäti národa a príťažlivejšou formou oprášiť aj známejšie historické fakty.