Ľudia najmä od januára 1990 spontánne prichádzali so slovenskými zástavami, vtedy ešte prostými trikolórami, a historickým dvojkrížom na trojvrší zo štúrovských čias, ktorý neskôr odborníci upravili do súčasnej, heraldicky čistej podoby.
U našich západných susedov to nebolo až také jednoduché. Ukázalo sa, že tam nestačilo iba nahradiť päťcípu hviezdičku nad hlavou českého leva korunkou, o svoje práva sa hlásili i Moravania a Slezania.
Slovenský zväz ľadového hokeja sa nechcene postaral o to, aby sa boj o štátny znak vrátil do parlamentu. Ide o návrh novely zákona z dielne poslancov za SNS, podľa ktorej sa majú spresniť zásady používania štátnych symbolov. Napríklad aj športovou reprezentáciou.
Samozrejme, štátne symboly si treba uctiť. Ešte lepšie je, keď sú na ne ľudia hrdí aj bez toho, aby im to prikazovala legislatíva. Sympaticky to dokazujú slovenskí fanúšikovia doma na medzištátnych zápasoch, no neraz cestujú i stovky kilometrov, aby mohli podporiť naše „farby“. Hoci aj tým, že si trikolóru či znak nechajú namaľovať na tvár. Tiež by sa to malo považovať za zneváženie štátneho symbolu?
V rozličných krajinách sa k svojim oficiálnym erbom a vlajkám stavajú rôzne. Sú aj také veľmoci, kde si z nich šijú trenírky. Až tam by sme nemali zájsť, ale robiť zo štátneho znaku posvätnú kravu? Pri troche kreativity s dobrým úmyslom propagovať Slovensko i prostredníctvom „voluntaristického nakladania“ s jeho symbolmi sa dá zvládnuť všetko. Bez nariadení a pokút.