Keď sa proti takémuto znevažovaniu justície ozval predseda Najvyššieho súdu USA John Roberts, dočkal sa i on. Sudcu, ktorého nominoval George W. Bush, 45. americký prezident poučil, že veru áno, v americkej justícii sú „Obamovi sudcovia“, ktorí nerozhodujú férovo. Samozrejme, preto, lebo nerozhodujú v súlade s vôľou 45. amerického prezidenta.
Novembrové kongresové voľby dopadli pre demokratov napokon oveľa lepšie, ako sa zdalo na začiatku. S každým ďalším zrátaným výsledkom je jasnejšie, že hoci republikáni si udržali Senát, všade inde, od Snemovne po zastupiteľstvá jednotlivých štátov, dostali výprask.
Podľa celkového počtu získaných kresiel to bol výprask porovnateľný s tým, ktorý republikáni utrpeli hneď po Watergate. Podľa celkového počtu získaných hlasov to bol výprask ešte väčší: nikdy dosiaľ v kongresových voľbách jedna zo strán neprekonala tú druhú o osem percent.
Prezidenta však osud Republikánskej strany ako takej netrápi. Zaujíma ho iba potiaľ, pokiaľ mu bude pomáhať odrážať následky vyšetrovania bývalého šéfa FBI Roberta Muellera. Trump potrebuje politickú kliku, ktorá zabráni tomu, aby sa on alebo členovia jeho rodiny museli postaviť pred sudcu. Vyšetrovanie možnej spolupráce jeho tímu s cudzou mocnosťou pred voľbami 2016 už prinieslo množstvo žalôb a prakticky všetci vtedajší Trumpovi poradcovia už buď priznali vinu, alebo boli obvinení.
Americkí sudcovia nie sú úplne mimo politiky. Rozdiel je len v tom, či je sudca v rôznych témach konzervatívny, alebo liberálny a v tom, či ten sudca vie, že ani prezident nemôže ignorovať ústavu.
Okrem iného z finančných a daňových podvodov, čo je v súlade s mandátom vyšetrovania: neobmedzuje sa totiž len na otázku, odkiaľ získal Trumpov štáb vedomosť o Rusmi ukradnutých e-mailoch z ústredia Demokratickej strany. Mueller je splnomocnený vyšetrovať akékoľvek ďalšie zločiny, na ktoré príde.
To je to, čo Trumpa trápi. O programovom a ideologickom zničení systému liberálnej demokracie sníva jeho niekdajší stratég Steve Bannon, ktorý dnes obieha Európu pred voľbami do Európskeho parlamentu. Trumpova motivácia je čisto osobná. Saudskej Arábii odpustí politickú vraždu, pretože má v Rijáde investície a prísľub ďalšieho biznisu. Médiá vyhlasuje za „fake news“ preto, lebo udržiavajú povedomie o podozreniach okolo jeho osoby a jeho rodiny. A justíciu vyhlasuje za obamovskú preto, lebo čoskoro môže pred ňou stáť on sám.
Len pre presnosť: americkí sudcovia, ako všade inde, samozrejme, nie sú úplne mimo politiky. To by potom neprebiehali také urputné boje o to, kto ich nominuje. Rozdiel je len v tom, či je sudca v rôznych témach konzervatívny, alebo liberálny a v tom, či ten sudca vie, že ani prezident nemôže ignorovať ústavu. V tomto je zatiaľ, pre USA našťastie, zajedno väčšina sudcov bez ohľadu na to, ktorý prezident ich nominoval.