Ukrajinci môžu v blízkosti Krymu sotva narúšať ruské výsostné vody, keď v súlade s medzinárodným právom okolo Krymu žiadne výsostné vody Ruska nemajú existovať.
Iste, provokovať možno napríklad aj tak, že keď vieme, že protistrana čaká len na zámienku, poskytneme jej ju preto, aby sme v očiach publika získali nový dôkaz o jej agresivite. Ukrajina je roky v konflikte so svojím omnoho silnejším susedom, čo je situácia, ktorá sa nemôže neodrážať v jej domácej politike. Je preto možné (a pre mnohých lákavé) špekulovať aj o tom, že kontrolované napätie vyhovuje aj niekomu v Kyjeve.
Lenže ani to by nezakladalo nijaké právo Ruska zadržiavať v Kerčskom prielive či Azovskom mori ukrajinské plavidlá a zajímať ukrajinských námorníkov. Rusko prvé porušuje právo anexiou Krymu a preto nemôžu mať oporu v práve ani jeho vojenské akcie v jeho blízkosti. Rusi navyše porušili i svoju vlastnú platnú zmluvu s Ukrajinou o spoločnom využívaní Azovského mora, v ktorej sa zakazuje zadržiavať lode druhej strany.
Rusko prvé porušuje právo anexiou Krymu a preto nemôžu mať oporu v práve ani ruské vojenské akcie v jeho blízkosti.
Čo je však najnebezpečnejšie, v Kerčskom prielive v nedeľu po prvý raz od začiatku konfliktu ukrajinských námorníkov otvorene ostreľovali príslušníci ruských ozbrojených síl. Už nie „dovolenkári“ v Donbase, či „zelení mužíčkovia“ na Kryme.
Zo strany Moskvy je to bezosporu ukážka sily, ktorá má demonštrovať ruskú nadvládu v Azovskom mori a sťažiť, či potenciálne až znemožniť prístup lodí Ukrajiny k strategickým centrám ležiacim na jeho brehu. Vladimír Putin nepochybne testuje i reakcie sveta. Presnejšie, Západu, ktorý je lapený do pasce.
Trvalé zníženie napätia môže priniesť iba vyriešenie otázky Krymu, lenže každý pokus o vyriešenie Krymu inak, než prostým súhlasom s ruskou anexiou, môže zvýšiť napätie a vyvolať ďalšiu agresiu. Skrátka, Putinovou výhodou v tejto pokerovej partii je, že Západ chce za každú cenu oddialiť vyloženie kariet na stôl, čo by sa rovnalo konfrontácii. Čo teraz?
Jednou možnosťou je sústavné navyšovanie banku, čo v tomto prípade znamená zo strany Západu nové sankcie a zo strany Putina nové ukážky sily. Druhou možnosťou je výmena hráčov. Nevedno ako Západ, ale ruský vládca na tom usilovne pracuje. Vidno to nielen za veľkou mlákou, kde prezident nie je schopný Putina priamo kritizovať ani vtedy, keď ide čisto o americké záujmy, nieto ešte o princípy. Vidno to i v Európe, kde Moskva sponzoruje rozširovanie každej trhliny v únii a každého politika, ktorý sníva o zničení liberálnej demokracie.
Našou výhodou je, že demokracia sa dokáže aj po katastrofách obnovovať, zatiaľ čo autokrati hrajú vždy vabank. Možno je to jediná naša nepochybná výhoda, je však rozhodujúca.