Nesplniteľná úloha

Keď vláda odkladá beznádejné parlamentné hlasovanie o nejakom svojom návrhu, zvyčajne ide o jeden z dvoch dôvodov. Buď si dáva načas, pretože chce návrh zmeniť, alebo sa spolieha na presviedčanie poslancov v nádeji, že ten pôvodný napokon získa väčšinu.

11.12.2018 20:00
debata

Britská premiérka Theresa Mayová je zrelá na uterák do ringu bez ohľadu na to, na ktorý zo spomenutých scenárov sa spolieha. Jej turné po európskych politických kabinetoch prinesie prinajlepšom to, čo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nazval „hľadanie možností objasniť a interpretovať sporné body v rámci súčasného textu dohody“. Juncker a s ním predseda Európskej rady Donald Tusk sú však zajedno v tom, že na dohode o rozvode medzi Britániou a Európskou úniou sa už nič meniť nebude.

Mayová má pramalú šancu docieliť na kontinente zásadnejšiu zmenu dokumentu, s ktorým mala jej vláda prísť do parlamentu tento týždeň.

Pochopiteľne. Namiesto hľadania nového konsenzu medzi dvadsiatimi siedmimi štátmi únie je jednoduchšie očakávať, že ku konsenzu dospeje reprezentácia jednej krajiny. Spojeného kráľovstva. Navyše, zmluva je z európskeho pohľadu najlepšia možná, alebo aspoň predstavuje najmenšie zlo, pretože z odchodu Británie nik v Európe radosť nemá.

Mayová má teda pramalú šancu docieliť na kontinente zásadnejšiu zmenu dokumentu, s ktorým mala jej vláda prísť do parlamentu tento týždeň. Na tom sa do náhradného termínu v januári sotvačo zmení. Ako je to s druhým možným scenárom?

Finančné trhy zareagovali na pokračujúcu neistotu okolo brexitu podľa očakávania: britská libra sa oslabuje. Zatiaľ to ešte nie je to najhoršie, no je to už predzvesť budúceho. Ani neisté ekonomické vyhliadky najväčšieho obchodného partnera Británie mimo Európskej únie, Spojených štátov, neveštia zvlášť ružovú blízku budúcnosť pre štáty stojace mimo väčších zoskupení.

Teoreticky je teda azda možné, že aspoň časť parlamentu – tá, ktorá nie je priamo za tvrdý brexit, ale zatiaľ sa mu ani nebráni – zmení do januára svoj názor na zmluvu s EÚ, o ktorej dnes tvrdí, že je zradou brexitu, pretože príliš zväzuje britskú budúcnosť s európskou? Možno. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa takýchto poslancov nazbieralo dosť na to, aby so sebou strhli parlamentnú väčšinu.

Súdiac podľa stavu súčasnej rozpravy, Dolná snemovňa je skôr rozčúlená tým, čo nazýva pohŕdanie vlády parlamentom. Tí, čo Mayovej plán z Chequers odmietli hneď na začiatku, nie sú veľmi zvedaví na prípadnú vysvetľovaciu kampaň. Tí, čo boli proti brexitu od začiatku, sú proti nemu dvojnásobne, hľadiac na súčasný chaos. A opoziční labouristi, ktorí hrali chúlostivú hru snažiac sa vyhovieť obom táborom voličov, čakajú iba na chvíľu, keď parlament vládny návrh zmluvy odmietne. Pre nich to bude signál zatrúbiť na nové voľby.

Aj keby sa európski politici priam prekonávali v snahe pomôcť Therese Mayovej pri splnení jej vlastnej domácej úlohy, napísať ju za ňu nemôžu. Jediným dôvodom existencie jej kabinetu bolo prakticky „vykonať" brexit. Jeho ďalšia existencia je dnes, keď je zrejmé, že túto úlohu splniť nedokáže, neudržateľná.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jean-Claude Juncker #Brexit #Theresa Mayová #britský parlament #opoziční labouristi