Navyše odchádza s pocitom krivdy v podobe „protiizraelsky“ ladenej politiky UNESCO. Jej oprávnenosť však nepotvrdzuje napríklad program iniciovaný aj USA a spustený minulý rok v spolupráci so Svetovým židovským kongresom s cieľom čeliť antisemitizmu a popieraniu holokaustu.
Washington okrem podpory strategického spojenca na Blízkom východe odchodom z organizácie ušetrí okolo 600 miliónov dolárov za nesplatené členské príspevky. Obe krajiny ako pozorovatelia budú mať prehľad o tom, čo sa varí v kuchyni tejto organizácie OSN a v príhodnej chvíli sa môžu vrátiť cez dvere, v ktorých „zabudli“ strčenú topánku.
Nie je to prvý a ani posledný prievan v UNECSO. Napríklad USA v roku 1984 „buchli dvermi“ v čase vládnutia Reaganovej administratívy. Vtedy tak ako dnes bola dôvodom tradične skloňovaná korupcia obohatená o „ideologickú“ lojálnosť k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. V roku 2003, počas vlády Georgea Busha ml., sa USA opäť stali plnoprávnym členom UNESCO.
Ako cez kopirák sa zachovala Británia, ktorá „buchla dvermi,“ aby sa cez ne vrátila v roku 1997. Izrael zase v roku 2016 pozastavil svoje členstvo v reakcii na prijatú rezolúciu o svätých miestach a kritizujúcu Tel Aviv za obmedzovanie moslimov v prístupe k nim.
Väčšina sveta reagovala na krok Izraela a USA s neskrývanou ľútosťou. Nie pre nesplatené milióny. Hlavne pre vznik prekážky na ceste nepopierateľného vkladu oboch krajín do piatich základných programov UNESCO, akými sú vzdelávanie, prírodné vedy, sociálna a humanitárna oblasť, komunikácia a informácie.