Za poplatok 20 eur sa môžete ísť pozrieť, ako sa kdesi za obchodným centrom mlátia školopovinné deti zo „slušných“ rodín – lebo nie, očividne nejde o deti z deprivovaných komunít, a horlivo povzbudzujúce desiatky ďalších adolescentov svedčia o tom, že ani o organizovanú mafiu kupčiacu s deťmi.
Od stredoveku až vysoko do novoveku si príčinliví podnikavci zvykli prilepšovať zabávaním luzy všakovakými bizarnými násilnosťami – od bitiek obrov, zápasov supersilných liliputánov, predvádzaním a týraním „exotických bytostí“ z hlbín Afriky; napríklad stredoamerické mládežnícke gangy bežne aj dnes uzatvárajú stávky, či zajatca rýchlejšie zaživa roztrhá pes z domáceho alebo z konkurenčného gangu.
Pre Európu sú to takmer fantasticky znejúce horory, no zväčša majú jasne pomenovateľného hýbateľa: hlboké sociálne vylúčenie a spoločnosť riadenú brachiálnym násilím. V košickom prípade znie ako fantastický horor hlavne to, že „staviť“ si môžete o. i. na tlčúce sa dievčatá, pričom si to všetko budú filmovať výrastkovia tráviaci voľný čas potĺkaním sa v megaobchodných centrách, žiadna sociálna mafia.
Aj keď stále nevieme, kto túto finančne lukratívnu „veselicu“ organizuje. Ostáva na polícii zistiť, do akej miery ide o kombináciu šikanovania zneužívania. Ale nerobme si priveľké ilúzie: jedným z najbolestnejších omylov býva viera, že detstvo je akýsi vek blaženej nevinnosti a všetky nepríjemné javy sú v ňom len náhodnou abnormalitou, na ktorej sa nijako nepodieľame.