Popri politickom boji opozície proti koaličnému šéfovi parlamentu sa nechtiac dostáva na svetlo aj poznatok, o ktorom sa radšej diskrétne mlčí. Súdnych ľudí však dráždi aj fakt, že zbor profesorov a docentov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici nezistil vtedy, keď kandidát svoju prácu predkladal, že bola opísaná.
Prácu síce píše študent sám, ale má svojho školiteľa a oponenta, ktorí mu dávajú cenné rady, ako by mala rigorózna práca vyzerať, čo je na nej zlé, čo treba zmeniť či vylepšiť. Nakoniec vypracujú posudok, ktorý je súčasťou obhajoby. Nechce sa mi veriť, že oponentovi práce uniklo, že jej podstatná časť je opísaná z učebnice. Buď bol taký hlúpy, že to nepostrehol, alebo nejakým spôsobom zaangažovaný, aby si to nevšimol. Úplne najhoršie je, že také čosi je na UMB bežné a práce sa tam len zakladajú do knižnice.
To poukazuje na biedu nášho vysokého školstva, ktoré sa rozmnožilo po revolúcii ako huby po daždi. Tak ako sa za komunizmu propagovalo pri industrializácii Slovenska heslo: „Do každej dediny továrenský komín!“, dnes máme takmer v každom okresnom meste vysokú školu či jej filiálku. Možno tým mnohým krivdím, ale treba občas aj zovšeobecniť fakty, aby sme pre stromy videli i celý les.
Úroveň vzdelávania klesla, lebo sa počet kvalitných pedagógov množstvom vysokých škôl podstatne zriedil. Kvalitu nevytvára budova ani technická vybavenosť, ale osobný vklad vzdelaných pedagógov a nadanie študentov. Ak sa mýlim a celá zodpovednosť za napísanie a prijatie záverečnej práce na UMB leží iba na pleciach študenta, tak je na tom slovenské vysoké školstvo ešte horšie, ako som si myslel. No ak sa nemýlim, tak by sa mal vzdať funkcie aj zodpovedný pedagóg.