Podľa výročnej správy britskej neziskovky Oxfam by jediné percento globálnej dane z bohatstva prinieslo viac ako 400 miliárd dolárov, čo by stačilo na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, ktorou by mohlo predísť asi trom miliónom úmrtí. Podobnosť tohto čísla s každoročnou desivou bilanciou detského hladu a podvýživy vôbec nevyzerá náhodne.
Podľa Oxfamu vzrástlo vlani bohatstvo 2 200 svetových miliardárov o 900 miliárd dolárov. Miliardári teda oproti predošlému roku zbohatli zhruba o dvanásť percent. Na druhej strane, majetok chudobnejšej polovice svetovej populácie minulý rok poklesol o jedenásť percent. Ďalšia náhodná korelácia dvoch priamo nesúvisiacich údajov? Samozrejme, ako inak.
Ako by predsa mohol súvisieť rast bohatstva obchodníkov so zbraňami, ťažiarskych spoločností, alebo aj počítačových a mobilových gigantov s rastúcou chudobou obyvateľstva v oblastiach, kde sa každodenne strieľa tými zbraňami, ťažia sa tie suroviny a tie hi-tech komponenty sa montujú v manufaktúrach za výplaty, za ktoré by si našinec mohol kúpiť asi tak dve malinovky mesačne?
V roku 2016 bolo treba na vyváženie majetku polovice ľudstva 61 najbohatších miliardárov. V roku 2017 ich na to stačilo 43 a v minulom roku vlastnilo toľko, čo polovica sveta, už len 26 ľudí.
Miliardári zbohatli zhruba o 12%. Na druhej strane, majetok chudobnejšej polovice svetovej populácie minulý rok poklesol o 11%. Ďalšia náhodná korelácia?.
Ako vidno, tí, čo pred desiatimi rokmi ľuďom predkladali báchorky o očistnej a vlastne pozitívnej sile finančnej krízy, o tom, že svetové hospodárstvo sa resetuje a pobeží očistené k lepším zajtrajškom, mali svojím spôsobom vlastne pravdu. Systém sa resetoval a aktualizoval: vo svojej vynovenej verzii umožňuje rovnaké šialenstvo ako predtým v zrýchlenom a zrýchľujúcom sa tempe.
Zatiaľ čo milióny domácností vo vyspelom svete získali zážitok v podobe neistoty a existenciálneho strachu, svetový finančný a hospodársky systém požral ich úspory a vládne injekcie (nikto si predsa nemohol dovoliť nechať ho skolabovať), decentne si odgrgol a už znáša nových miliardárov ako včelia kráľovná.
Hladujúcich detí v nevyspelom svete sa kríza, pravdaže, ani nedotkla: finančná kríza nemôže nastať tam, kde nie sú žiadne financie. Takže pre ne sa nič nezmenilo. Umierajúc môžu tak ako predtým čakať na charitu v podobe omrviniek, ktoré spadnú pod stôl prehýbajúci sa lahôdkami.
Všetko na svete je možné analyzovať. Analýza však sotva zmení záver, že toto je neudržateľný systém. A keď sa to začne rúcať, najviac si to odskáču tí, čo sa dnes tešia z toho, že aspoň nepatria k tej chudobnejšej polovici sveta. Až potom zistia, že na rozdiel od ozajstných boháčov nemajú ako a kam utiecť.