Potvrdil to aj pri „grilovaní“ pred ústavnoprávnym výborom, keď prisľúbil, že sa jeho strana bude aktívne podieľať na kreovaní Ústavného súdu a že nechce, aby bol v tomto období blokovaný a nefunkčný.
Napokon, všetko, o čom sa rozhoduje v parlamente, má politické korene či aspoň politické pozadie. Druhá vec je, ako sa určití poslanci zapájajú do diskusie pri predstavovaní záujemcov o pôsobenie v zbore ústavných sudcov. Pritom ešte pred niekoľkými dňami zdôrazňovali, že nielen politici, ale aj politika má v tomto prípade stáť bokom.
Keď však človek počúva ich otázky, ktoré sa do omrzenia opakujú, tak má dojem, že našich zákonodarcov odbornosť kandidátov ani veľmi nezaujíma, no svoje reflektory smerujú na ich politické, či priam ideologické a svetonázorové postoje. Zďaleka sa to netýka iba Roberta Fica, kde by sa to ešte dalo chápať.
To naozaj pri hlasovaní o jednotlivých uchádzačoch bude rozhodovať to, kto ako sa pozerá na rozličné formy spolužitia ľudí rovnakého pohlavia, na problematiku umelého prerušenia tehotenstva? Ak sú ich stanoviská v súlade s názormi kresťanských konzervatívcov, tak je kandidát „in“ a to, aké má odborné predpoklady pre prácu na Ústavnom súde, je druhoradá záležitosť?
Iste, poslanci sa môžu pýtať takmer na čokoľvek, aj na to, čo je pre nich osobne z akéhosi morálneho hľadiska dôležité. Len nech sa potom pred televíznymi kamerami netvária apoliticky a nestranne.