Choroba intenzívneho chovu

Vtáčia chrípka, E-coli, slintačka a krívačka, cestná soľ, BSE, katarálna horúčka, prasacia chrípka, salmonely a najnovšie spracovanie viditeľne chorého mäsa na bitúnkoch v Poľsku.

29.01.2019 20:00
debata (4)

Ministerka Gabriela Matečná apeluje: Kupujte slovenské potraviny, tam vieme zaručiť, že potravina prešla kompletnou kontrolou od chovu až po pulty. Vraj ide o škandál, ktorým sa nebudú zaoberať len Poliaci, ale aj Rada agroministrov EÚ.

Aj vy ste už zvedaví, s čím takým asi oní agroministri prídu? Potrestajú Poľsko, budú hovoriť o precedense, zabudnú na kostnú múčku spred desaťročí, vyzvú spotrebiteľov, aby, ak môžu, kupovali domáce, ideálne nejaké z biofarmy? Ožijú všetky klišé o prefíkaných poľských šmelinároch? Dá sa to očakávať. Očakávať sa nedá pomenovanie skutočných príčin, prečo k takým škandálom dochádza. Tou hlavnou je všade na svete intenzívny chov.

Človek sa usiluje získať maximum proteínov za minimálny čas v minimálnom priestore, ideálne, ak sa dobytok prekrmuje (geneticky modifikovanou) kukuricou a sójou. Tie spotrebujú najviac hnojív, a to zas dobre vyhovuje agrochémii. Sójový proteín sa najčastejšie dováža z Brazílie a USA, a to všetko umožňuje, že si mäso môže relatívne lacno kúpiť skoro každý.

Pre moderného človeka sú zvieratá len továrňou na proteíny a peniaze – už nič netuší o tom, ako sa chovajú, čo jedia, ako sa zabíjajú. Je to priemysel založený na genetickej selekcii. Potraviny sú súčasťou ekológie, ale západný človek ich vníma len ako tovar prinášajúci zisk. A tak najjednoduchšie bolo vytvoriť ekonomiku rastu, priemyselného chovu zvierat a posmech z tých, ktorí na to upozorňujú.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #BSE #slintačka a krívačka #priemyselný chov #ekonomika rastu