Pred začiatkom oficiálnej kampane možno povedať len toľko, že voľby zatiaľ ešte nemajú jasných favoritov, ani jasné témy. Neznamená to, pravdaže, že takto to musí zostať až do samotného prvého kola.
V hre sú opticky najviac Maroš Šefčovič, Robert Mistrík, Béla Bugár, Zuzana Čaputová a Štefan Harabin. Odskok prvých dvoch sa podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus môže javiť ako výrazný, ak však zarátame štatistickú odchýlku, šestnásť a pol percenta ešte Šefčovičovi ani Mistríkovi nič nezaručuje. A napokon, ani ostatní spomínaní nemajú záruku, že ich ešte nepredbehne niekto zo spodnej tretiny pelotónu.
Pohľad z januárového/februárového okna nenapovedá, že by sa tohtoročné voľby odohrávali v znamení štadiónových mítingov či ľudových veselíc pod holým nebom. Nevadí. Veselice bohato nahradia tradičné televízne diskusie každého s každým. V takých diskusiách sa totiž dokáže prezidentský sen zrodiť, alebo zboriť behom niekoľkých minút.
Veselice nahradia televízne diskusie. V nich sa dokáže prezidentský sen zrodiť alebo zboriť počas niekoľkých minút.
Maroš Šefčovič má napríklad v zásobe nespochybniteľnú „prezidentskú“ tému, ktorou je budúcnosť Európy a naše miesto v nej. Len od neho však bude závisieť, ako dokáže uniknúť z diskusnej pasce, ktorou je fakt, že ho nominoval Smer. Alebo ako úspešne dokáže odolávať prívalu lží o tom, aké všetky hrôzy valiace sa na nás z Bruselu osobne schvaľoval, či dokonca sa na nich podieľal ako spoluautor. Mimochodom, takéto paškvily už internetom kolujú a nie náhodou ich má v obľube najmä tábor Štefana Harabina.
Ten si musí mädliť ruky. Mečiarovec, ktorého postupne zapudil systém a ktorý sa rozhodol systému to nedarovať, stavil na ľudí, ktorí väčšinou nevedia dosť zrozumiteľne vysvetliť, o čo im ide, ale zato veľmi presne vedia, čo by chceli zničiť. Emócia sa predáva nepomerne ľahšie, ako myšlienka, a Harabin, ktorého inak neradno považovať za prostáčika, dokáže nazlosteného prostáčika zahrať ako málokto iný.
Tým skôr, keď mu červený koberec vopred prestierajú kandidáti, ktorí sa akosi automaticky nechávajú označovať za slušných a demokratických. Zdá sa, že Zuzane Čaputovej už pomaly dochádza, ako s ňou sponzori kandidatúry Roberta Mistríka vybabrali, lenže to už môže byť neskoro.
Kontrolná pragmatická, možno trochu i cynická otázka: čo myslíte, aká podoba druhého kola by viac vyhovovala tým, čo vyzývajú všetkých možných kandidátov, aby sa vzdali v prospech Mistríka, „lebo Harabin“? Neisté duely typu Mistrík verzus Čaputová, Mistrík verzus Šefčovič – alebo skôr Mistrík verzus „protisystémový kandidát“, voči ktorému možno vyvolať voličskú mobilizáciu, ktorej výsledkom bude drvivé víťazstvo slušnosti a demokracie?