Týždeň po zavlečení, keď svoje podozrenie vyslovil nahlas, už nebol jeho vyšetrovateľom. Jeho nástupca Peter Vačok pochodil rovnako, keď o čosi neskôr obvinil konkrétnych siskárov. Až nakoniec prišli z Bystrice privolaní „poctiví Stredoslováci“, ktorí všetko vyšetrili tak, aby bol spokojný Vladimír Mečiar: odložením ad acta.
Ministerka vnútra Denisa Saková nemala inú možnosť, len Tibora Gašpara odvolať z funkcie poradcu.
Takýto úvod od veci je tu len preto, aby bolo zrejmejšie, ako je od veci prirovnávať priebeh vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej k vyšetrovaniu únosu Kováča mladšieho. Keď poslanec za OĽaNO Gábor Grendel tvrdí, že vynášanie informácií z vyšetrovania vraždy je vo verejnom záujme podobne, ako bolo vo verejnom záujme svedectvo siskára Oskara Fegyveresa o únose, na ktorom sa sám podieľal, spája hrušky s jablkami a nie je možné, že by o tom nevedel.
Fakt, že šéf spravodajskej jednotky finančnej polície pol roka pred vraždou lustroval Jána Kuciaka, je nepochybne tristný. Ešte horšie je tvrdenie samotného Pavla Vorobjova, že tak urobil na príkaz svojho nadriadeného, o čom vraj existuje i úradný záznam. Dotyčným nadriadeným bol vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, ktorý však dnes popiera, že by podobný príkaz kedy vydal.
Ministerka vnútra Denisa Saková nemala inú možnosť, len Gašpara odvolať z funkcie poradcu. Nielen preto, lebo výstup z jej rozhovoru s prezidentom Andrejom Kiskom, na ktorý sa práve chystala, by bol bez toho nepochybne vyzeral z prezidentovej strany inak. Gašpara musela odvolať jednoducho preto, lebo každé iné riešenie mohlo byť už len viac či menej mečiarovské. Také však nezvolila, čo nehovorí v prospech tvrdenia, že štát tu čosi kryje, ako v onom prípade tajnej služby a Kováča juniora.
Napokon, ak sa Ján Kuciak pri svojej práci dostával k informáciám, ktoré mohli niekomu šliapať na otlaky, vonkoncom to nemusel byť len neskorší zadávateľ jeho vraždy. Mohol si napríklad Kuciakove finančné záležitosti nechať „oťukávať“ i niekto iný, kto na to nepotreboval pokútne služby bývalého novinára a bývalého spravodajského dôstojníka, ale mohol ísť, takpovediac, po oficiálnej linke? Samozrejme, že mohol. Vraha to z neho robiť ešte nemusí, zato má dnes tiež všetky dôvody zapierať a zametať stopy.
Lenže to my nevieme. Práve tak, ako stále nevieme, či si vraždu objednal naozaj ten, o kom si to myslí celé Slovensko, a nepoznáme ani konkrétny dôvod. Všetko môžu byť len naše dohady. Kombinácie, ktoré za nás na základe čiastkových informácií ochotne predžujú politici, ktorí pritom sledujú svoje vlastné ciele, nám však nijako nepomôžu. Inak povedané, ešte stále sú našou najlepšou šancou vyšetrovatelia, ktorých nikto nevyhadzuje a, pokiaľ je všeobecne známe, ani neobmedzuje.