Počet prihlásených nakoniec na prvý pohľad nevyzerá až tak zle, ako by sa zdalo ešte pred pár dňami, keď sa dali uchádzači zrátať takmer na prstoch jednej ruky. Na urgentnosti situácie to však nič nemení.
Ak politická scéna nechce definitívne potvrdiť, že je najväčšou brzdou normálneho fungovania štátu, na spravovanie ktorého má mandát, druhé kolo voľby musí byť úspešné. Bez hier, vytáčok a naschválov. Ľudia možno bežne nevnímajú otázku existencie a fungovania Ústavného súdu ako osudovú záležitosť, dobre však rozumejú tomu, keď politici nerobia to, čo sľubovali s rukou položenou na ústave. A nik sa nemôže čudovať, ak sú potom mnohí z nich náchylní rozumieť demagógom, ktorí tvrdia, že najlepšie bude zrušiť rovno celú scénu i s jej parlamentom a ústavou.
Do prvého kola sa, ako vieme, pôvodne prihlásilo vyše štyridsať kandidátov. Najskôr preto, že im nikto vopred neoznámil, že podstatní nebudú oni, ich prednosti, slabiny, schopnosti či skúsenosti. Podstatné bolo iba to, či sa prihlási Robert Fico, či ho väčšina zvolí za jedného z kandidátov a či ho prezident Andrej Kiska bude alebo nebude ochotný poslať na ÚS. Každý jeden zo spomínaných stupňov vyvolal svoju vlastnú samostatnú búrku.
Ľudia možno bežne nevnímajú otázku fungovania Ústavného súdu ako osudovú záležitosť, dobre však rozumejú tomu, keď politici nerobia to, čo sľubovali s rukou položenou na ústave.
Fico sa prihlásil, čo na jednej strane vyvolalo pocit, že takto ostatným vlastne ponúka spôsob, ako sa ho zbaviť, na strane druhej hystériu, akoby sa na Ústavný súd tisol prinajmenšom Mikuláš Černák. I keď Kiska priamo verejne nepovedal, že konkrétne Fica nikdy nevymenuje, všetkým bolo jasné, že práve to si myslí. A tak nastala fáza, v ktorej sa začalo špekulovať o tom, že Smer bude situáciu v parlamente naťahovať dovtedy, kým sa v Prezidentskom paláci nevystriedajú nájomníci, fáza, v ktorej sa vynorili dodnes nepotvrdené, ale ani nevyvrátené informácie o rozhovoroch poslancov Smeru s poslancami ĽSNS…až napokon Ficovi koaliční partneri v snahe odvrátiť PR katastrofu pristali na verejnú voľbu.
Ako sa hovorí, ostatné je história. Fico hodil uterák do ringu, no Smer, ktorý sa tu dlhodobo verejne pasoval za strážcu ústavných inštitúcií, medzitým stihol bojkotovaním hlasovania spôsobiť, že Ústavný súd sa ocitol v kríze. A túto svoju vlastnú katastrofu potom hádzať na všetkých naokolo.
Iste, obsadzovanie Ústavného súdu je vždy aj o politike. Kandidáti na sudcov sa však preto ešte nesmú ocitnúť v trápnom postavení štatistov v nejakej psychodráme politických strán a ich predstaviteľov. Kandidatúra na ÚS, úspešná či neúspešná, bola dosiaľ otázkou prestíže. Dnes je už aj otázkou guráže. Zajtra to už môže byť číra exhibícia, asi ako prihláška do reality show. A to bude koniec.