Ak sa teda udeľuje prezidentská milosť, tento poľudštený pozostatok z čias, keď vás panovník mohol hocikedy poslať na popravisko a hocikedy zadržať katovi ruku, nie je to preto, lebo niekto bol neprávom stíhaný. Na to sú tu iné, aj medzinárodné, inštancie. Je to preto, lebo uznávame, že zákony nemusia dovidieť do všetkých zákutí života. Súčasný prezident napríklad udelil päť milostí. Ani jeden z omilostených nespáchal ťažký zločin, ale ani v jednom z prípadov milosť nemala vypovedať o ich vine či nevine.
Teraz forma. Andrej Kiska nebol ani obvinený vyšetrovateľom, nieto ešte obžalovaný prokurátorom či odsúdený súdom. Celá otázka: „Udelili by ste Kiskovi milosť, keby bol odsúdený?“ má preto v kontexte terajších prezidentských volieb len jediný význam. V skutočnosti mala asi znieť skôr: „Čo si myslíte o Kiskovi a o vyšetrovaní jeho firmy?“
Je to podobné, ako keď sa pred pár týždňami zisťoval názor kandidátov na Roberta Fica otázkou, či by ho vymenovali za sudcu Ústavného súdu. Iste, je legitímne pýtať sa kandidátov na milosti, na Kisku i na Fica. Hádam sa však dohodneme na tom, že rôzne hypotetické jednorazové situácie asi nebudú tvoriť podstatnú náplň práce hlavy štátu.
Pokiaľ sú voľby show, týmto sa dovŕšila ich krádež.
Dvaja hlavní rivali Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová odpovedali, ako vedeli. Šefčovič ako politik odpovedal, že on by politikovi milosť neudelil, a Čaputová ako právnička odpovedala, že to by sa uvidelo podľa okolností. Obe odpovede sa dali uznať i kritizovať. Šefčovičova preto, lebo akoby nevidela ľudský faktor, ktorý o milostiach rozhoduje bez ohľadu na povolanie omilostených, Čaputovej preto, lebo akoby si plietla milosť so subjektívnym hodnotením viny či neviny omilostených.
Keď vzápätí Šefčovič zaútočil na Čaputovú s tým, že je na Kisku „podozrivo“ mäkká, nemuselo sa to mnohým páčiť. Zo svojho pohľadu však urobil len to, čo robia tí, čo útočia na neho preto, lebo je „podozrivo“ zadobre s Ficom, a zároveň ukázal, že aj on presne pochopil podstatu otázky, ktorou bol vzťah ku Kiskovi, nie vzťah k inštitútu milosti.
Paradoxne po tom, čo sa na Šefčoviča vrhol Čaputovej tábor, na pomoc mu priskočil: Andrej Kiska. Namiesto toho, aby jednoducho vyhlásil, že neplánuje žiadať o žiadnu milosť a bodka, Kiska sa hlúpo a zbytočne pustil do Šefčoviča, čím dal akurát za pravdu tým, čo chcú vidieť Čaputovú ako jeho kandidátku… Premiérovi Petrovi Pellegrinimu nakoniec nezostalo, len sa zastať podpredsedu Európskej komisie.
Pokiaľ sú voľby show, týmto sa dovŕšila ich krádež: prvá polovica patrila bývalému premiérovi, druhá čoskoro už bývalému prezidentovi. Akurát my tu máme voliť prezidenta budúceho. Škoda.