Ani jeden z nich nemá skúsenosti z domácej politiky, čo však samo osebe v prezidentskom úrade, ktorý by mal ľudí i politickú scénu skôr spájať, ako rozdeľovať, nemusí prekážať. Zároveň má každý z nich viditeľne blízko k trochu inej časti politického spektra, čo zasa značí, že voľba jedného či druhého nie je zameniteľná. Je to tak úplne v poriadku.
Vyrábať z nich smrteľných nepriateľov je hlúpe a krátkozraké. Šefčovič nie je poskok Smeru, čo by prijímal príkazy z centrály strany, ktorej ani nie je členom, a Čaputová nie je bojovná ultraliberálka, ktorá by chcela prevracať naruby hodnotový svet Slovákov. Ani jeden z nich nemá nejakú skrytú zákernú agendu, akokoľvek by sa to o nich usilovali tvrdiť šíritelia konšpiračných nezmyslov.
Ani jeden z nich nie je dokonalý, čo je síce otrepané klišé, no zdá sa, že ho treba každej generácii znova opakovať. Ani jeden z nich zároveň nie je stelesnenie zla, čo je rovnaké klišé, ale opäť nezaškodí. O pár dní si zvolíme novú hlavu štátu. Je to dôležité, je to symbolické, ale nie je to koniec sveta ani vojna.
Vyrábať z kandidátov smrteľných nepriateľov je hlúpe a krátkozraké. Šefčovič nie je poskok Smeru, a Čaputová nie je žiadna bojovná ultraliberálka.
Nejde o to, dávať za každú cenu falošné celkové znamienko rovnosti medzi kandidátov, ktorí celkom rovnakí nie sú (a to je dobre). Znamienko rovnosti však medzi nich patrí napríklad, pokiaľ ide o názory na naše miesto v Európe, a to je po tom, čo všetko sa objavilo v prvom kole prezidentských volieb, tiež len dobre.
Najvyšší čas prestať preto s útokmi na ľudskú dôstojnosť kandidátov a ich voličov. Nie je to vtipné ani inteligentné a zaťažuje to prezidentské voľby bremenom, ktoré neunesie nijaký prezident. Maroš Šefčovič podľa všetkého zvolil takú predvolebnú stratégiu, ktorá mu nerozširuje, ale skôr zužuje potenciálny okruh voličov. Zuzana Čaputová je vo svojej role uvoľnenejšia a prirodzenejšia, to ale neznamená, že nemá tiež nejakú stratégiu.
Ak by kandidáti vystupovali čisto sami za seba, „píár“ agentúry by nemali za čo inkasovať po každých voľbách tučné peniaze. Tak ako hysterické výlevy napr. smeráckeho poslanca Ľuboša Blahu na adresu Čaputovej v skutočnosti škodia viac Šefčovičovi, Čaputovej v skutočnosti škodia hysterické výlevy tých jej priaznivcov, ktorí pochopili heslo „Postavme sa zlu“ presne tak, ako ona sama v diskusiách tvrdí, že ho pochopiť nemali.
Šefčovič tesne pred voľbami prijal kandidatúru, v ktorej si, či chce, či nechce, „vyžiera“ záťaž politickej strany, ktorá u nás s krátkou pauzou vládne viac ako dekádu. Preto však ešte neprestal byť úspešným diplomatom, ani to neznamená, že nemôže byť slušným človekom či slušným prezidentom. Víťazstvá, ktoré sa majú skončiť rituálnym zadupaním protivníka do zeme a jeho zneuctením, máme vo zvyku nazývať barbarskými, nie slušnými.