Po neslávnom konci SDKÚ zostala napravo od stredu diera, ktorú dodnes nik nevyplnil. Nominálny líder parlamentnej opozície Richard Sulík ponúknutú vlajku zahodil a dnes namiesto o voličov stredu súťaží o hlasy skôr s pravicovým extrémom. Neriadená strela Igor Matovič o spomínanú pomyselnú vlajku nikdy záujem ani neprejavil (a ak náhodou áno, sotva ho niekto vzal vážne).
Ak odmyslíme sebapropagačné reči o „demokratickej opozícii“, zostane nám zmes ekonomického laissez faire utopizmu, ľahkej až strednej xenofóbie, ultrakonzervatívnych kultúrnych náhľadov s občasnou prímesou populárnej ezoteriky, a to všetko má držať pohromade tmel nevyberavého politického súboja s vládnou koalíciou, predovšetkým so Smerom.
Aký tmel by to držal pohromade, keby sa táto zostava stala vládnou? Nuž jednu skúsenosť už slovenskí voliči majú. Posledný vývoj ukazuje, že na túto skúsenosť mnohí z nich nezabudli – akonáhle sa na scéne objavila náhrada, ktorá má zatiaľ aspoň tú výhodu, že väčšinou nenesie na chrbte záťaž minulých blamáží, stredoví a stredopraví voliči sa začali preskupovať.
Ani údery, ktoré vládna koalícia a Smer utŕžili v uplynulom roku, však nepriniesli proporčný nárast preferencií SaS či OľaNO. Smer skokovo spadol na úroveň okolo dvadsiatich percent, nevýrazná a nepochopiteľná SNS spadla definitívne do oblasti jednociferných čísel a Most-Híd dokonca zápasí o parlamentné prežitie. Sulík s Matovičom z toho však nedokázali vyťažiť skoro nič.
Ak sa tu bude zjednocovať, bude to ako vždy: víťazi „zjednotia“ porazených.
Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách nepochybne spropagovalo značku Progresívneho Slovenska, lenže prieskumy ukazujú, že ono samotné bolo už súčasťou vlny, ktorá bola v pohybe. Ľahkosť, s akou koalícia PS – Spolu odsunula v prieskumoch doterajších lídrov opozície napovedá, že i keby sa rast týchto novotvarov z nejakých dôvodov zastavil či dokonca zvrátil, tieto hlasy sa automaticky nevrátia k Sulíkovi či Matovičovi.
Ak však bude chcieť v takomto prostredí začať po vypršaní svojho prezidentského funkčného obdobia mútiť vodu Andrej Kiska, na svoje veľkolepé plány na zjednocovanie nesmeráckych politických síl bude môcť najskôr zabudnúť. Napravo od stredu začne rok pred voľbami boj o holý život. A nielen tam.
Smer má aj vzhľadom na súčasné preferencie ešte stále istotu, že ani o rok sa v parlamente nestratí – čo mu však ešte nedáva záruku, že dokáže svoj postupný pokles aspoň zastaviť. Most svojimi voličmi napája najskôr tábor PS, kým SNS je prípravkou pre voličov politikov typu Štefana Harabina a spol.
V parlamentných voľbách 2020 pôjde o znovurozdanie kariet naľavo – napravo. Ak tu bude dochádzať k nejakému zjednocovaniu, bude sa to diať tak, ako vždy: víťazi vnútorných súbojov a straníckych mini vojen „zjednotia“ porazených. Najprv sa však bude musieť ukázať, kto bude víťazom a kto porazeným.