Ako na Slovensku ďalej s hnedým morom

, 29.04.2019 20:00

Pred pár dňami uplynulo 75 rokov od úteku Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorí vydali svedectvo o tom, čo sa odohrávalo za plotmi a múrmi vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. I preto, aby nikto nemohol tvrdiť, že správy o masovom vyvražďovaní sú prehnané či dokonca vymyslené.

No a zhodou okolností dnes uplynulo 74 rokov odvtedy, ako si na úteku pred zodpovednosťou vzalo vo svojom berlínskom bunkri život jedno z najodpornejších indivíduí v histórii.

A my sa tu máme baviť o tom, či bol holokaust skutočný a počúvať idiotov, podľa ktorých bol Hitler mierotvorca, ktorý to myslel dobre? To vážne?!

„Oslobodzujúci verdikt“ Najvyššieho súdu, ktorý nerozpustil kotlebovskú ĽSNS, nič nemení na tom, že fašisti a nacisti u nás sú, vyvíjajú politickú činnosť a my sa s nimi budeme musieť nejako politicky vyrovnať. Súd nekonštatoval, že sú to demokrati, nie sú nebezpeční a ich názory na históriu i súčasnosť sú v poriadku.

„Oslobodzujúci verdikt“ Najvyššieho súdu, ktorý nerozpustil kotlebovskú ĽSNS, nič nemení na tom, že fašisti a nacisti u nás sú a my sa s nimi budeme musieť politicky vyrovnať.

Súd predovšetkým skonštatoval, že Generálna prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno. Inými slovami, že nepredložila dostatočné argumenty, pre ktoré by mal štát siahnuť po krajnom prostriedku, akým je rozpustenie politickej strany. Prokuratúra skrátka nedodala také dôkazy, pre ktoré by súd považoval za nevyhnutné kotlebovcom okamžite a en bloc znemožniť organizovanú politickú činnosť. My si, pravda, môžeme myslieť i hovoriť, že také dôkazy existujú, alebo, že dôkazy prokuratúry mali súdu stačiť. V tejto chvíli však nie je dôležité nadávať na prokuratúru či súd, ale premýšľať o tom, čo ďalej.

Súd pripomenul, že v tejto veci nekonal ako trestný, ale ako správny súd. Okrem iného to znamená, že pondelkovým verdiktom nemôžu kotlebovci argumentovať. Ani vo verejnej diskusii o demokracii a jej nepriateľoch, a tobôž už nie na súdoch, kde sú individuálne žalovaní za prejavy rasizmu a inej nenávistnej intolerancie.

Verdikt je pre mnohých možno sklamaním, to najhoršie by však teraz bolo dožičiť kotlebovcom víťazstvo ich vlastnými zbraňami: skresľovaním skutočnosti. Nie, nie je pravda, že agenda ĽSNS bola legitimizovaná, či dokonca štátom oficiálne „posvätená“. Nie, nie je pravda, že teraz sa každý, kto má s nimi spoločné názory na svet a spoločnosť, môže honosiť nálepkou demokrata. A už vôbec nie je pravda, že Najvyšší súd týmto kotlebovcov „odklial“ pre prípad nejakej budúcej koalície.

Nič nebolo oficiálne uznané, ľudia, ktorí neznášajú demokraciu už z podstaty veci nikdy neboli a ani nebudú demokratmi a každý, kto by pomýšľal na spoluprácu s nimi, si zaslúži rovnaké označenie, ako oni.

Ak ich nerozpustil tento súd, možno to v budúcnosti urobí iný súd. Ak sa podarilo voľbami vziať im správu jedného samosprávneho kraja, ďalšími voľbami bude treba vypudiť ich aj z národného parlamentu. Ak nie hneď, tak v budúcnosti. A tak ďalej. S hnedým morom sa nebojuje nárekmi, ale činmi. Máme šťastie, že zatiaľ ešte stačia politické činy, tak ich treba využiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Alfred Wetzler #Rudolf Vrba #ĽS NS #rozpustenie ĽS NS #boj s extrémizmom
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku