Mečiarovskí voliči z 90. rokov, ktorí sa azda domnievali, že volia nejakú mäkšiu formu transformácie oproti tomu, čo vtedy hlásala klausovská časť pravice, odovzdali svoje hlasy v prospech podvodníkov, ktorých nechalo HZDS priviesť na mizinu tretinu domáceho hospodárstva. A propagandisti spievali ódy na „poctivých privatizérov – mečiarovcov“: nestačil červík, voličským rybám bolo treba natlačiť do úst celú udicu.
Z inej doby a časti spektra: mnohí voliči SaS mohli po roku 2010 zistiť, že údajne liberálna agenda bola len červíkom na udici, na ktorú sa chytili. Zo slobodomyseľnosti v podaní tejto strany sa vykľula sloboda ľudí nechať zo seba robiť nevoľníkov a namiesto do penzie ísť rovno do hrobu. Aj v SaS vám však určite vysvetlia, že Zákonník práce je len iný názov pre komunistický manifest a že základným ľudským právom sú teplé rožky v nedeľu.
Napodiv, ono to aj funguje: za Sulíkovo odvodové koliesko sa budú do krvi biť voliči, ktorí ho pôvodne podporili iba preto, lebo sa nádejali, že bude protiváhou konzervatívcom v kultúrno-etických otázkach. O zlom Západe, ktorý nás okráda, vám budú kázať odborníci na konšpirácie, ktorí kedysi za zvukov televízneho Repete dávali vo voľbách voľnú ruku rezešovcom, martinkovcom a lexovcom.
Samozrejme, to sú len dva príklady. Svoje vlastné prekvapenia zažili voliči KDH, Smeru, SDKÚ, SNS… A aj pre mnohých z nich platí, že to, čo malo byť ich sklamaním, sa časom zmenilo na zdroj ich hrdosti. S červíkom prehltli celý výstroj.
Ak by ste dnes nazvali farára Mariána Kuffu a politikov typu Branislava Škripeka, Anny Záborskej či Mariána Tkáča fašistami, asi by sa urazili a rozzúrili. Fašizmus je, pravdaže, ešte iná káva, ako falošné ľavičiarstvo či libertariánske ekonomické utópie. Metafora o červíkovi a udici však platí i preň.
Sprimitivizované blúznenie o kresťanských hodnotách, o národnej duši a kultúre, nevedie do mýtickej šťastnej minulosti, ale do veľmi nešťastnej budúcnosti.
Čo asi spoločnosť urobí s ľuďmi, ktorí vraj otravujú mysle našich detí gender ideológiou, keď tu raz konečne zavládne vláda tvrdej bohabojnej ruky? Kam sa asi taká vláda obráti, keď skazený Západ nerozumie čistej slovenskej duši, ba chce ju zotročiť? Čo bude jej polícia robiť s vrahmi embryí v podobe zástancov práva žien na voľbu a s vrahmi národného prežitia v podobe LGBTI? Myslíte, že sa to skončí nejakou ikstou jedovatou kázňou kdesi v kostole?
Pointou nie je čakať na politikov, ktorí ponúknu ideálne červíky aj udice. Takí nie sú a nebudú. Pointou je premýšľať aj o celku, nielen o detailoch. Nízke platy a nerovnomerný rozvoj regiónov sú len časťou vysvetlenia nárastu pravicového extrému. Sprimitivizované blúznenie o kresťanských hodnotách, o národnej duši a kultúre, nevedie do mýtickej šťastnej minulosti, ale do veľmi nešťastnej budúcnosti. A ak by niekto pochyboval, stačí, keď sa prizrie, kto s kým sa v týchto kruhoch druží a bratá a teší sa na budúcu spoluprácu. Už dnes.