V sedemdesiatych rokoch na radnici v západočeských Klatovoch visel nápis, že pôvodne tam bola tabuľa venovaná americkým osloboditeľom, ale po vojnových udalostiach vo Vietname ju na žiadosť občanov odstránili. Zdalo sa to absurdné aj nám, žiakom v pubertálnom veku, ktorí sme tam navštívili družobnú školu. Prečo spájajú hrdinov z jari 1945 s konfliktom v Indočíne?
Teraz akoby sa takisto prepisovali dejiny, ale v bledomodrom. Mnohí súčasní politici sa i pri kladení vencov k hrobom padlých červenoarmejcov mimoriadne opatrne vyjadrujú k tomu, čo sa tu dialo pred 74 rokmi. Najmä si dávajú pozor, aby nevyslovili výraz Sovietsky zväz. Aby zostali v očiach svojich voličov „in"?
Bratislavský magistrát sa za predchádzajúceho primátora naučil pozývať na oslavu výročia oslobodenia hlavného mesta „pri príležitosti ukončenia bojov“. Akoby sa tu vtedy s nemeckými nacistami dohodli na dajakom prímerí. To si hádam nedovolia ani Berlínčania, hoci boli riadne dobýjaní, a nie oslobodzovaní ako Slováci. Ešteže nový primátor vo svojom prejave vzdal hold aj sovietskym vojakom.
Načo sú takéto pochybné ekvilibristické výkony dobré? Zase zamlčiavajú či skresľujú historické fakty. Potom nech sa nečudujú, že mládež má z toho zmätok a sadne na lep tým, ktorí sa teraz snažia písať nielen históriu, ale aj budúcnosť, hoci ich „duchovní otcovia“ boli kedysi na hlavu porazení.