Obrazne povedané, doteraz sme dobiehali Západ na rozbehnutom parnom rušni. Robíme, čo môžeme, „prikladáme“ pod kotol zahraničné investície, no zisťujeme, že už ideme na maximálnu možnú rýchlosť. Takáto jazda začína byť nákladná a potrebujeme čoraz viac zahraničných pracovníkov, ktorí pomáhajú udržiavať rozbehnutý vlak v chode.
Akokoľvek sa usilujme, našim západným susedom stále hľadíme na chrbát. Pomaly zisťujeme, že nech robíme, čo robíme, viac z tohto rušňa „nevytlačíme“. Jazda starobylým Albatrosom má nepochybne svoje čaro, no na lokomotíve z 50. rokov minulého storočia nemôžeme konkurovať tým, čo jazdia na TGV či ICE. Ak chceme rásť ďalej, potrebuje aj my prestúpiť ako Japonci do moderného šinkansenu. Vyššiu rýchlosť nám umožnia jedine investície do nových technológií a inovácií. Tu však Slovensko trestuhodne zaostáva nielen za starou, bohatou EÚ15, ale aj za krajinami V4.
Zvýšiť produktivitu práce a zároveň udržať rast miezd je možné iba za predpokladu, že začneme budovať hospodárstvo postavené na vede a výskume.
Naším problémom nie je nedostatočný ľudský potenciál, ale slabá infraštruktúra. Až trestuhodne mrháme ľudským kapitálom. Slovensko spolu s Cyprom a Luxemburskom patrí medzi tri krajiny EÚ, ktoré najviac „vyvážajú“ študentov do zahraničia. To by samo osebe nemusel byť problém, keby sa mladí Slováci po absolvovaní štúdia vracali domov. Ak však ich hlavnou motiváciu je zamestnať sa v cudzine, tak takýto odlev mozgov je „malér ako Brno“.
Apropo, Brno. Práve na tamojšej Masarykovej univerzite tvoria mladí Slováci až polovicu študentov informatiky! Mnohí tam odchádzajú s vedomím, že si nájdu prácu v niektorej z firiem nachádzajúcej sa v Technologickom parku, ktorý s MU spolupracuje. Na Slovensku však budú chýbať.
Ak chceme ďalej rásť, potrebujeme zvýšiť produktivitu. Hoci v montážnych halách sú najmodernejšie technológie, stále sú to iba „montovne“, ktoré v podstate Nemci a Francúzi u seba doma nechcú. Sem prišli kvôli tomu, že tu našli lacnú pracovnú silu. Lenže aj táto komparatívna výhoda sa začína pomaly vytrácať. Ak sa mzdami začneme približovať k úrovni Nemecka či Rakúska, zahraničné firmy od nás odídu.
Signálov je viac než dosť. Napr. automobilka Škoda, ktorá je súčasťou koncernu VW, plánuje nový podnik postaviť na okraji Sofie, kde im Bulhari okrem nízkej mzdy núkajú i dopravu priamo metrom…
Zvýšiť produktivitu práce a zároveň udržať rast miezd je možné iba za predpokladu, že začneme budovať hospodárstvo postavené na vede a výskume. Hoci politici sú si toho vedomí, namiesto toho, aby uvažovali o budúcnosti Slovenska v strednodobom v horizonte, vedú medzi sebou žabomyšie vojny a riešia rozličné zástupné problémy.
Možno sa prebudia, až keď pre vysokú cenu práce od nás začnú odchádzať i „montovne“ a my sa ocitneme opäť tam, kde sme boli v 90. rokoch. Nie je nič ľahšie, ako rozšíriť zoznam krajín, ktoré zaspali na vavrínoch.