Tešíme sa z niečoho, čo by nás za normálnych okolností malo trápiť. Desiatky miliónov eur sme vyhodili do vzduchu, no nová nemocnica je zatiaľ v nedohľadne. Celé roky sme tento problém pred sebou tlačili a on sa len zväčšoval. Keď sa niečo odsúva, tak potom riešenia bývajú oveľa bolestivejšie (a rana z milosti je vnímaná ako vyslobodenie).
Neplatí to len v prípade nemocnice na Rázsochách, ale aj metra, ktorého „konečnú stanicu“ v Petržalke v týchto dňoch tiež búrajú.
Je to priam symbolické – dva nedokončené projekty ešte z čias socializmu, ktoré hlavné mesto zúfalo potrebuje. Kolabujúca doprava a zdravotnícke zariadenia, ktoré nezodpovedajú požiadavkám dnešnej doby, sú odrazom našej nemohúcnosti.
Človek nemusí trpieť nostalgiou, faktom však je, že za dve dekády existencie 1. ČSR a počas 40 rokov „reálneho socializmu“ sa u nás vybudovalo množstvo škôl, nemocníc, ciest, železníc a tunelov. Čoskoro si pripomenieme 30. výročie nežnej revolúcie, čo je dosť dlhá doba, aby sme mohli bilancovať. A pokiaľ ide o verejné budovy a infraštruktúru, nemáme sa veľmi čím pochváliť…
Poľsko a Bulharsko na tom ekonomicky určite nie sú lepšie ako my, no vo Varšave aj v Sofii stihli po roku 1989 dokončiť rozostavené metro, ktoré dnes slúži verejnosti. A keď človek vidí nemocnice v susednom Česku, ani sa nediví, že tam húfne odchádzajú naši zdravotníci.
Niekde zjavne robíme chybu…