A hoci by to celé bol intox, s takýmito politikmi sa radšej nebratať. Lenže s hlavou štátu, kde sa diamanty zhŕňajú takpovediac lopatou, je výhodné byť zadobre, najmä ak on sám je prítulný.
Prezident Charles de Gaulle ho prijímal so štandardnými poctami. Bokassa sa ho snažil familiárne oslovovať „papá“, generál sa však mračil: „Oslovujte ma ako všetci – pán prezident!“ Čo všetko bolo pod tým skryté, nevedel takmer nik. Zato všetci vedeli, že Bokassovi korunu vyrobil jeden z najrenomovanejších parížskych módnych domov. Ale veď taká koruna zo zlata a z briliantov je umelecké dielo…
Nuž, štát a jeho diplomacia musia tancovať na rôznych povrchoch, a nie všetci partneri sú rúči. Samostatné Slovensko našťastie bolo doteraz extrémov tejto povahy ušetrené. Naše zahraničnopolitické záujmy si nahnité kompromisy nevyžadujú.
Ale starší si určite pamätajú na rok 1983, keď povstalci z protivládneho hnutia UNITA uniesli v Angole 66 Čechov a Slovákov, ktorí stavali celulózku v meste Alto Catumbela. Mužov potom hnali v daždi a cez prales 1¤300 kilometrov pešo a ďalších tisíc viezli na korbách nákladiakov. Pochod trval tri mesiace.
Promarxistická vláda v Luande odmietala s únoscami vyjednávať, naša diplomacia sa ocitla osamotená. Rebeli nepýtali peniaze, mali politické požiadavky. Najskôr, aby ich Československo uznalo, potom zľavili.
Dogmatikom v Prahe sa vôbec nechcelo tancovať s ideovým nepriateľom, ale prezident Gustáv Husák vydal zrozumiteľný a ľudský pokyn: „Spojte sa aj s čertom, len priveďte ľudí domov!“ Tak spomína diplomat Eduard Kukan, vtedy riaditeľ afrického odboru na ministerstve, a možno raz prezradí, či v tom bol zapojený aj čert.
Podarilo sa, po roku sa vrátili všetci, okrem mladého Bratislavčana, ktorý sa volal, čo už, Navrátil. Nepoznal som ho, no niekedy si naň spomeniem.
Záver? Iba taký tichučký, aby nik cudzí nepočul. Niektorí u nás doma cítia potrebu diplomaciu poučovať, kto je vo svete dobrý a kto zlý chlapec, a okrikovať ju, keď sa akože podľa toho nespráva. Prosím, ale to nie je dobrá metóda.
Diplomacii treba stanoviť úlohu, potom ju nechať pracovať a dôverovať, že v každej situácii dosiahne pre štát a občana to najlepšie z možného.