Ešte skôr, ako by chcel niekto začať vychvaľovať systém, v ktorom dominujú dve veľké strany, mal by sa však bližšie prizrieť dianiu v krajinách, kde sa takýto systém vytvoril.
Tri roky odporcovia Donalda Trumpa v Spojených štátoch vysvetľujú voličom, že prezident podrýva demokratický systém váh a protiváh. Ešte oveľa horšia, ako sú rozličné z ich pohľadu katastrofálne Trumpove politiky, je jeho snaha systematicky podrývať úlohu kontroly moci Kongresom. Ak bude prezident ignorovať inštitucionálne základy systému a Kongres nezakročí, možné bude úplne všetko, varujú.
Správa Roberta Muellera o úlohe Trumpovho tímu pri ovplyvňovaní volieb ruskými tajnými službami v roku 2016 a o neskorších snahách vtedy už zvoleného prezidenta zmariť takéto vyšetrovanie stoj čo stoj, sa neskončila nijakými teatrálnymi výzvami.
Demokrati možno nemajú šancu Trumpa reálne odvolať. Majú však aspoň šancu ukázať, že vláda zákona je vyššia priorita ako výsledok najbližších volieb.
Mueller počas ôsmich minút svojej tlačovky pred dvomi týždňami zhrnul veci lakonicky. Po prvé, ak by bol presvedčený o tom, že prezident sa nedopustil zločinu, bol by to explicitne vo svojej správe spomenul.
Po druhé, o obžalobe Trumpa neuvažoval preto, lebo sa držal smernice ministerstva spravodlivosti, podľa ktorej nemožno obžalovať úradujúceho prezidenta.
Po tretie, ďalšie konzekvencie sú v rukách politikov. Konšpiráciu Trumpa s Rusmi neodhalil, zato však zdokumentoval aspoň desať príkladov toho, ako prezident maril vyšetrovanie a výkon spravodlivosti, čo sú federálne zločiny. A slovo by mal mať Kongres.
Kdeže sú však prejavy o dôležitosti kontroly moci, keď ide o výsledok najbližších volieb? Prospeje proces impeachmentu – ktorý beztak na konci zastaví republikánska väčšina v Senáte – demokratom? Alebo pomôže skôr Trumpovi, ktorý davom ponúkne obraz, ako hrdinsky bojuje proti falošným obvineniam z úst svojich neprajníkov?
Boj vnútri Demokratickej strany o impeachment podáva stranícky establishment ako krotenie príliš rozvášnených mladých radikálov, ktorí nastúpili do Kongresu po posledných doplňujúcich voľbách. Odkedy sa stala vláda zákona radikálnou myšlienkou, nevedno. Isteže, Trump bude bojovať a isteže bude jeho fabrika na lži šíriť falošný naratív určený potenciálnym voličom. A áno, zrejme z toho nakoniec ani tak „nič nebude“.
Demokrati možno nemajú šancu Trumpa reálne odvolať. Majú však aspoň šancu ukázať, že vláda zákona je vyššia priorita ako výsledok najbližších volieb. Ktorý, mimochodom, práve tak môže ovplyvniť proces, pri ktorom by sa americká verejnosť dozvedela, ako sa veci majú i bez závoja prezidentovej Fox News.
To je však to čaro systému. Keď vyhrá jeden, druhý prehrá. Žiadna sila odboku, ktorá by stála za reč, žiadna hrozba, že keď budú hlavní kalkulovať, nájde sa dosť takých, čo na tom získajú. Hoci len preto, lebo budú opakovať to isté, čo hovorili vtedy, keď ešte nemali na stole spis opisujúci prezidentove zločiny.
Náš systém nie je bohviečo, ale nezáviďme iným. Všade je niečo.