Pellegrinimu podľa Focusu dôveruje dokonca mierne nadpolovičná polovica opýtaných, čo je vzhľadom na to, že je už vyše roka šéfom exekutívy zloženej z troch strán, z ktorých každá za ten rok utrpela viditeľné straty popularity, až prekvapujúco dobrý výsledok. Dôvera k prezidentke, ktorá sa ešte len chystá vstúpiť do úradu, zasa odráža pozitívne očakávania, aké dokázala vo verejnosti vzbudiť už vo svojej predvolebnej kampani.
Údaje o dôveryhodnosti Pellegriniho a Čaputovej však napovedajú ešte niečo, čo majú obaja politici vo svojich voličských segmentoch spoločné či aspoň podobné. Hoci v médiách a na sociálnych sieťach prebieha každodenná zúrivá politická vojna, pri ktorej sa z obecenstva stávajú fanúšikovia, ktorých fanatickosť často predstihuje futbalových ultras, keď príde na kategóriu dôveryhodnosti politikov, do popredia sa odrazu dostávajú iné ukazovatele.
Publikum má možno rado veľké emócie, lenže keď príde na vec, ešte stále uprednostňuje politiku, ktorá si vystačí s rôznosťou názorov a nemusí ju nahrádzať nenávisťou.
Takže zatiaľ čo napríklad Robert Fico sa už očividne nevie dočkať oficiálnej volebnej kampane, v ktorej sa bude môcť opäť konfrontačne a bojovne vymedzovať voči všetkým ostatným (ak sa to ešte vôbec dá nejako vystupňovať) a svoj odchod z čela strany nijako nepripúšťa, na každého človeka v štáte, ktorý mu dôveruje, pripadajú traja a viacerí takí, čo mu neveria. Samotní voliči Smeru zatiaľ postupne, ale čoraz viditeľnejšie dávajú prednosť Pellegrinimu, ktorému je možné vyčítať všeličo, len nie to, že by sa v politike správal arogantne či urážlivo voči svojim oponentom, nehovoriac o partneroch.
Odchádzajúci prezident Andrej Kiska zasa reční o spájaní opozície v politickej vojne proti Smeru a neznesiteľnosť jeho moralizujúcich klišé o slušnosti a neslušnosti prekonáva azda len neznesiteľnosť amatérsky snaživého pátosu, s akým svoje frázy prednáša. Prieskum agentúry Focus jeho zatiaľ ešte nezaloženej politickej strane nameral čosi nad šesť percent (po viac ako desiatich percentách minulý týždeň od agentúry AKO) a čo sa dôveryhodnosti jeho osoby týka, prehráva v pomere jedna k viac ako dvom.
Publikum má možno rado veľké emócie a „bitky pri mantineli“, lenže, ako sa ukazuje, keď príde na vec, ešte stále uprednostňuje víziu politiky, ktorá si vystačí s rôznosťou názorov na riešenie problémov a nemusí ju nahrádzať nenávisťou a snahou potláčať protivníkov ľudsky. Inak povedané, taký Pellegrini s Čaputovou budú mať určite na iks vecí odlišné názory, zato však ešte nemusia byť nepriatelia na život a na smrť. Oni ani ich voliči.
Možno to ešte s nami nakoniec také zlé nebude. I keď nepochybujme, že poniektorí už do apokalyptickej propagandy o Dobrách a Zlách, ktorá u nás už takmer celkom nahradila politický diskurz, investovali príliš veľa na to, aby s tým len tak prestali. Kvôli jednému prieskumu určite neprestanú.