Samo osebe počet subjektov nemusí znamenať nejaký zásadný hendikep pre vládnutie – v roku 1998 vládla vcelku úspešne „koalícia koalícií“, v ktorej bolo zastúpených až 8 subjektov (päťkoalícia SDK + SDĽ-SMK-SOP). Išlo však o veľmi špecifickú situáciu, vynútenú Mečiarovým volebným zákonom.
No kým vtedy koalícia získala pohodlnú ústavnú väčšinu, keď v NR SR obsadila až 93 poslaneckých kresiel, teraz po voľbách hrozí pat.
Opozícia by teoreticky mohla zostaviť vládu PS-Spolu, KDH, SaS, Sme rodina, Za ľudí (Kiska) a OĽaNO, no „visieť na šnúrkach“ od Kollárových gatí nie je žiadna výhra.
Ak bolo cieľom Andreja Kisku spájať, tak dosiahol pravý opak. Tým, že zjavne loví vo vodách SaS, OľaNO a PS-Spolu, oslabuje svojich potenciálnych koaličných partnerov.
No okrem fragmentácie hrozí aj prepad hlasov – pod hranicou 5 percent, kde sa dlhodobo pohybuje SMK, sa najnovšie ocitol aj Most-Híd. Ak bude „kanibalizácia“ Kiskovej strany pokračovať, tak sa v zóne ohrozenia poľahky môžu ocitnúť aj OĽaNO a KDH.
Prínos novej Kiskovej strany Za ľudí na stabilizáciu politickej scény je preto veľmi diskutabilný. Tak ako Andrej Kiska na poste prezidenta rozdelil slovenskú spoločnosť, teraz hrozí, že sa mu ako lídrovi novej strany „podarí“ ešte viac rozdeliť parlament. To asi nebol jeho zámer…