Politická všehochuť

Nové politické strany sú prezentované ako nádejné hudobné skupiny, usilujúce sa zabodovať v horných priečkach rádiových hitparád. Akurát namiesto zmesi popu, rocku a elektroniky hrajú zmes minimálneho štátu, technokracie a prvkov kultúrnej tolerancie.

01.07.2019 18:00
debata (2)

Aj keď prichádzajú s vlastnými nápadmi, v repertoári majú viaceré prebraté skladby – rovnú daň 19 percent, ktorú niekedy hrajú v novom 15-percentnom prevedení; obohranú pesničku Nižšie odvody; či navýšenie zásluhovosti II. piliera na úkor solidárnosti prvého. V novom roku vyrážajú na celoslovenské tur­né.

Zvyčajne sa vyhýbajú jasnému žánrovému zaradeniu, kvôli čomu ich DJ-i niekedy označujú prívlastkom crossover, resp. predponou post-, ako v prípade postrocku či postmetalu. Za svoje ľavicové vplyvy považujú toleranciu menšín a ochranu prírody, čím pravici nechtiac prisudzujú rasizmus, xenofóbiu a neekologické správanie.

Tento mix štýlov prichádza po dlhšom období hrania drsného hardrocku, keď napríklad skupina SDKÚ-DS znižovala sociálne dávky, odídenec z kapely DS navádzal na neplatenie daní a združenie sólistov SaS presadzovalo jedno teplé jedlo denne, sledovalo novinárov a chcelo, aby mohli voliť iba bohatí.

Poslucháčske trendy vtedy nastavoval magazín Rock&Týždeň, v ktorom spíkri Šebej & Hríb strašili arabským etnom, až ho z playlistov vyradili všetci populárni, resp. populistickí interpreti. Žánrovo vyhranený časopis Trend zase zašiel až tak ďaleko, že poslucháčom folklórnej hudby súboru SMER odporučil, aby sa dali vypchať.

Novú generáciu hlásiacu sa o slovo však nemožno označiť za punkovú. Za prvé, na to jej členom poväčšine chýbajú vlasy, a za druhé, diváci sa nemôžu ubrániť dojmu, že svoje vystúpenia hrajú iba na playback a v skutočnosti sú pod taktovkou spriaznených producentov a vydavateľstiev. Ako inak by mohli zaznamenať taký raketový štart bez predaných nosičov a odohraných koncertov?

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #nové politické strany