Keď sa pred rokmi začala diskusia o tom, že rodné číslo by sa kvôli ochrane osobných údajov malo zrušiť, hlavný argument bol ten, že je z neho možné zistiť vek a pohlavie osoby.
Vzhľadom na to, že aj v iných krajinách (napr. vo Francúzsku či Fínsku) je identifikačné číslo osoby vytvorené na základe roku narodenia a pohlavia, tento argument kríva minimálne na jednu nohu. A v časoch, keď na sociálnych sieťach na základe osobných preferencií vedia človeku ušiť reklamu doslova na mieru, je obava štátu o ochranu osobných údajov a ich možné komerčné zneužitie priam dojemná.
Jediný objektívny dôvod na zrušenie r. č. je ten, že v roku 2054, teda 100 rokov od jeho zavedenia v Československu, sa vyčerpajú všetky možné číselné varianty. Preto ho určite bude v dlhodobom horizonte potrebné nahradiť. Prečo však v r. 2019 riešime problém, ktorý bude reálny až o 30 rokov, zostáva záhadou (čo pripomína debatu okolo zavedenia dôchodkového stropu).
Vzhľadom na to, že Slovensko má mnoho iných a oveľa vážnejších problémov, ktoré by bolo treba urgentne riešiť, vyznieva snaha ministerstva vnútra ako zbytočné mrhanie peniazmi. Človek sa nemôže zbaviť dojmu, že nejde ani tak o BIFO, ale o to, aby si niekto zarobil. Pretože 250 miliónov eur je pekný balík peňazí…
A, mimochodom, ak v USA človeku stačí na identifikáciu číslo sociálnej poistky, tak zavedenie tzv. sektorových identifikátorov pre sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, či úrad práce je bohapustým mrhaním peňazí daňových poplatníkov.